RÍM - Ľudové povery, hoci sú úplne iracionálne, majú odjakživa na ľudí značný vplyv. Podľa psychológa Stuarta Vyseho je povera "akciou v rozpore s vedou". Milióny ľudí na celom svete ale stále veria, že piatok trinásteho prináša nešťastie, že čierna mačka cez cestu je zlou zvesťou a že rozbité zrkadlo znamená smolu. "Je to tak preto, že povery počúvame od detstva," vysvetľuje psychológ Vyse. "Sú súčasťou ľudových tradícií a hrajú významnú úlohu v procese socializácie. V dnešnom svete nie je možné uspieť vo všetkom a všetko mať pod kontrolou, povery sa teda stávajú akýmsi uisťujúcim mechanizmom, ktorý znižuje úzkosť a dáva nádej, že všetko pôjde dobre," dodáva.
Skutočný horor žien, ktoré žijú vo vyhnanstve kvôli menštruácii: A tam dokonca zomierajú!
Ďalším zaujímavým aspektom ľudových povier je ich zjavne náhodný charakter. "Nie sú žiadne dôvody na to, aby sme sa báli piatku trinásteho, čiernych mačiek, alebo aby sme nechodili pod rebríkom," hovorí profesor psychológie z Cornellovej univerzity v Spojených štátoch Tom Gilve. "Napriek tomu nás to nabáda k tomu, aby sme im aj tak verili zo strachu, že by sme inak provokovali osud a že by sa nám potom mohlo stať niečo ešte horšie," podotýka.
Povery však môžu byť aj užitočné, predovšetkým ak majú čo robiť so šťastím. Potvrdzuje to štúdia zverejnená v časopise Psychological Science zameraná na dôsledky a potenciálny prínos povier. Autori štúdie rozdali všetkým osobám podieľajúcim sa na výskume golfové palice a polovici z nich povedali, že ich palice sú šťastné. Tieto osoby potom boli v hraní golfu úspešnejšie o 35 percent ako ostatné. "Aktivácia povery zvýšila sebadôveru hráčov, a to viedlo k zlepšeniu ich výkonu," konštatovali vedci, ktorých citoval taliansky denník Corriere della Sera.
Na čierne mačky, ktoré uctievali starí Egypťania a oslavovala severská tradícia, sa začalo zle pozerať od 13. storočia, kedy ich pápež Gregor IX. vo svojom kultúrnom boji proti pohanským symbolom označil za Satanových sluhov. Od tej chvíle začali byť v celej Európe ničené mačky, najmä tie čierne. To podľa niektorých historikov viedlo k tomu, že sa na starom kontinente rozšírili choroby prenášané potkanmi, a to viedlo až k moru z roku 1348. Ešte v 17. storočí mnohí puritáni verili, že čierne mačky sú démoni v službách čarodejníc, a nabádali k ich hubeniu.
Povera, že sa nesmie prejsť pod rebríkom, sa traduje od prvých kresťanov. pre ktorých každý trojuholník, teda aj rebrík opretý o stenu, predstavoval Svätú Trojicu. Narušiť ho znamenalo privolať na seba nešťastie a uviesť dušu do zatratenia. Dnes je strach z prechádzania pod rebríkom motivovaný skôr praktickými dôvodmi: aby nám niečo nespadlo na hlavu.
A ako je to s poverou, že rozbiť zrkadlo znamená na seba privolať sedem rokov nešťastia? Početné antické kultúry sa zhodujú, že v odraze v zrkadle je aj kúsok duše, a teda keď sa rozbije na kúsky zrkadlo, stane sa dotknutá osoba zraniteľnou voči katastrofám. Skutočnosť, že na seba privoláva nešťastie po dobu siedmich rokov, zrejme pochádza od starých Rimanov, ktorí boli presvedčení, že sa duša a telo úplne obnovujú vždy po siedmich rokoch, a že teda človek musí žiť s "negatívnou karmou" až do novej obrody.
Ak niekto kýchne, hovoríme mu "na zdravie", "pozdrav Pánboh" a podobne. Prianie dobrého zdravia pri kýchnutí súvisí s pápežom Gregorom I. Pri prvej pandémii moru v 6. storočí sa často stávalo, že tí, ktorí opakovane kýchali, následne nečakane zomreli. Pápež vraj vtedy vyzval svoje ovečky, aby pri kýchnutí opakovali vetu "Boh ti požehnaj". Z toho vzniklo neskoršie pozdrav Pánboh, zdravíčko, na zdravie, ktoré vyjadruje želanie, aby sa dotknutej osobe vyhli choroby. Dnes je také pozdravenie len známkou dobrého správania.
