LONDÝN - Všetci neustále klameme. Áno, dokonca aj vy. Americký profesor Timothy Levine, ktorý sa viac ako 20 rokov venuje výskumu klamania, zistil, že ľudia povedia priemerne každý deň dve klamstvá. Americký výskumník Robert Feldman odhalil, že keď sa stretnú dvaja cudzí ľudia, sú schopní povedať tri nevinné klamstvá počas prvých desiatich minút, napísal spravodajský server The Sun.
Vedci rozdelili užívateľov Facebooku do štyroch kategórií: Do ktorej patríte vy?
Keď kolegyni poviete "Som v poriadku", potom, čo ste 20 minút preplakali na záchode, je to nevinná lož. Nedá sa porovnať s vyhlásením "S tou ženou som nemal sexuálny vzťah", čo je jedno z najznámejších klamstiev všetkých čias, z ktorého bol onoho času usvedčený aj vtedajší americký prezident Bill Clinton.
Povedať klamstvo je len jedna polovica príbehu - druhá je poznať, kedy niekto klame. A to je veľmi ťažké, aj keď si "každý myslí, že dokáže poznať klamára", povedal írsky forenzný psychológ Mike Berry. Zistilo sa, že dokážeme odhaliť len 48 až 60 percent klamstiev. Tí, ktorí dosahujú 60%, sú školení experti.
"Nevinné klamstvá sa obvykle hovoria kvôli nadviazaniu alebo udržiavaniu kontaktu," hovorí britská klinická psychoterapeutka Jerilee Claydonová. "Základná ľudská vlastnosť slúžiaca na prežitie je udržovanie vzťahov, a pokiaľ sa zdá, že pravda nefunguje, potom sa často uchylujeme ku klamstvám."
Ich cieľ môže byť napr. ochrana vlastných či cudzích pocitov, alebo udržanie svojho spoločenského statusu. Áno, vrátane vašich správ na sociálnych sieťach, ako si užívate najlepšiu dovolenku na svete, hoci je úplne príšerná.
"Koľko rodičov už klamalo vlastným deťmi v súvislosti s ich umeleckými schopnosťami, v štýle "Áno, skutočne to vyzerá ako ocko!", napriek tomu, že kresba pripomína skôr autobus?" pýta sa Berry. "A niekedy klameme preto, aby sme povedali ľuďom to, čo chcú počuť. Napríklad, že ich milovaný pes zomrel po tom, čo ho zrazilo auto, okamžite a netrpel."
Ak prídete na to, že vám niekto povie podobný typ nevinného klamstva, skúste zistiť príčinu. Hanbí sa? Je neistý? Alebo sa bojí odhaliť pravdu? Potom ho možno lepšie pochopíte. Nikdy ale neopakujte to isté nevinné klamstvo tomu, kto potrebuje dookola uisťovať, že "nie, nemá v tej sukni veľká zadok". A nikdy neklamte o veciach, ktoré by mohli byť nebezpečné, ako "Áno, mala len jeden pohár vína", keď viete, že dotyčná nie je v stave sadnúť za volant.
Inou kapitolou sú notorickí klamári, ktorí si jednoducho nedokážu pomôcť a musia klamať, hoci to znie ako totálne fantazírovanie a mohli by sa tým zosmiešniť. Vezmite si napríklad tvrdenie Donalda Trumpa, že na jeho inauguráciu prišlo viac ľudí ako na Obamovu, čo vyvrátilo jednoduché porovnanie fotografií.
Nutkaví klamári podľa odborníkov zvyčajne škodia iba sebe - ak sa nedostanú na pozíciu, kde majú veľkú moc. Aj v prípade notorického klamára je dobré identifikovať dôvod, prečo klame. Ak odhalíte jeho slabé miesto, môžete získať väčšiu páku, s ktorou jeho klamstvá vyvrátite. Napríklad bezuzdné chvastanie je často známkou vlastnej neistoty.
Od notorických, kompulzívnych klamárov sa líšia klamári, ktorí sú chladní, vypočítaví a klamú kvôli konkrétnym, sebeckým cieľom. Často sú označovaní aj ako klamári psychopackí - pôsobia okúzľujúcim dojmom, sú dôveryhodní a egoistickí.
Chýba im poctivosť a využívajú to k vlastnému prospechu. Jedným z takých klamárov bol napríklad Frank Abagnale, ktorého stvárnil Leonardo DiCaprio vo filme Stevena Spielberga Chyť ma, ak to dokážeš z roku 2002. Tento typ klamárov by ste sa nikdy nemali snažiť sami napraviť. Patologické klamanie môže byť symptómom poruchy správania alebo osobnosti, ktorá vyžaduje zodpovedajúcu psychologickú pomoc.
