MOSKVA - Od narodenia ich ukrývali pred očami verejnosti, aby ich mohli vystavovať rôznym pokusom. Na materinskú lásku mohli zabudnúť, pretože tá ani nevedela, že existujú. Dostávali rádioaktívne injekcie, aby sovietski vedci zistili, ako na ne reagujú. Prežili život, aký si nikto z nás nedokáže predstaviť.
Maša a Daša Krivošliapovové boli siamské dvojičky, ktoré sa narodili v roku 1950 uprostred Stalinovej krutovlády. Ich matke dali po pôrode anestéziu a potom jej povedali, že deti umreli. Bolo to však iba jedno obrovské klamstvo, pretože Stalin namiesto toho, aby dievčatá premiestnil do lekárskeho ústavu v moskovskom regióne, nariadil na nich robiť pokusné experimenty, a to pod dohľadom sovietskeho fyziológa Piotra Anokhina. Ten skúmal nervový a krvný systém a schopnosti tela prispôsobiť sa extrémnym podmienkam, ako je predĺžená spánková deprivácia, extrémny hlad či extrémna zmena teploty.
Dvojičky boli nanešťastie ako stvorené na robenie pokusov, pretože mali spoločný krvný obeh. Boli umiestnené do Pediatrického ústavu Akadémie lekárskych vied, kde počas šiestich rokov pokračoval tím fyziológov na vykonávaní pokusov. Snažili sa vymedziť účinok krvného obehu, ktorý mali spoločný, a nervového systému, ktorý nemali spoločný, na schopnosť tela regulovať extrémne zmeny teploty, nedostatok spánku a hlad. Doslova ich mučili - pálili ich, zmrazovali, násilne ich nechávali bdieť, vpichovali im rádioaktívne injekcie, aby otestovali podmienené reflexy. Raz dokonca napichali ihlami len jednu dvojičku, aby pozorovali reakciu tej druhej, alebo ich vložili do vane s ľadovou vodou, aby skontrolovali teplotu ich tela.
Dvojičky boli spojené chrbticou a každá mala len jednu nohu. Zvláštne je, že každá mala samostatné tenké črevo, ale hrubé črevo mali už spoločné. Každá z dvojičiek mala svoje srdce a pľúca, krvný obeh už ale zdieľali. Zaujímavosťou je, že keď ochorela jedna, druhá bola v poriadku. Keď boli menšie, jedna dostala osýpky a druhá nie.
V roku 1956 boli siamské dvojčatá preradené do Ústredného vedeckovýskumného ústavu traumatológie a ortopédie, kde absolvovali základné vzdelanie. Tu ich držali a ukrývali pred verejnosťou dlhých osem rokov. Počas dospievania sa ukázalo, že každá má úplne odlišnú osobnosť, akokeby jednu vychovávala rodina roľníka a druhú rodina profesora.
V roku 1988 sa s nimi stretla novinárka Julie Butlerová, ktorá tvrdí: "Maša bola dominantná, očarujúca, manipulačná a egocentrická. Daša zas bola poddajná, tichá, láskavá a milosrdná." Na základe týchto stretnutí o nich novinárka napísala román, v ktorom sa Daša zaľúbila do chlapca a túži po normálnom živote. Jej sestra fajčila cigarety a nechcela svoj život meniť. "Spomínam si, že som ich jeden deň navštívila s listom od britského chirurga, ktorý sa špecializoval na oddelenie spojených dvojčiat, a ponúkol im prácu. Daša sa s nádejou pozrela na Mašu, ale tá povedala "nyet"."
Daša si rada vypila a keďže mali obidve spoločný krvný obeh, trpelo tým aj druhé dvojča - obidve bývali opité. Neskôr našli svoju matku Jekaterinu, ktorá ich v roku 1985 navštívila. Každý týždeň ich navštevovala fyzioterapeutka Nadežda Goroková, ktorú volali teda Naďa. V roku 1988 v národnej televíznej šou požiadali o to, aby mohli opustiť zajatie. Boli úspešné a presťahovali sa do domova s výrazne lepšími životnými podmienkami a za peniaze z dobročinných darov si kúpili televízor, počítač Atari, kazetový prehrávač.
Maša dostala 17. apríla 2003 infarkt a zomrela. Dáša bola odvezená do prvej nemocnice v meste a zomrela o sedemnásť hodín neskôr v dôsledku otravy krvi z toxických látok, ktoré obsahovalo Mašino rozkladajúce sa telo. Mohla sa pritom zachrániť, ale odmietla odpojenie od svojej mŕtvej sestry a tým pádom sa odsúdila na smrť.
