HELSINKI - Vo Fínsku sa deje niečo podivné. Počas posledných niekoľkých desaťročí sa tento skromný severský národ zmenil zo serióznej športovej krajiny na liaheň a dejisko kurióznych športov, napísal denník New York Times.
Nezamestnaný otec testuje odvážny vládny experiment: Dostáva 560 eur a prekypuje šťastím
Viac ako 2000 ľudí nedávno prišlo do odľahlej oblasti v centrálnej časti Fínska na každoročné majstrovstvá sveta v bahennom futbale. Ak chcete súťažiť v majstrovstvách sveta v nosení manželiek, musíte ísť do Fínska. Majstrovstvá sveta v hádzaní mobilom? Fínsko. Majstrovstvá sveta v zbieraní lesných plodov. Majstrovstvá sveta v hre na vzdušnú gitaru? Fínsko a Fínsko.
"Máme dosť podivné koníčky," povedal 26-ročný Paivy Kemppainen, jeden z usporiadateľov futbalu v bahne - a majster eufemizmov. Stačí sa pozrieť na futbal v bahne v Hyrynsalmi; na mieste, kde sa počas rokov stala lokálnou celebritou Jetta.
Táto vypchatá samička jazveca napchaná do vtáčej klietky funguje ako maskot tímu 12 kamarátov, ktorí každý rok idú autom sedem hodín z Vihti neďaleko Helsínk, aby sa zúčastnili futbalových majstrovstiev v bahne. Jettu kúpili pred siedmimi rokmi v bazáre pri diaľničnom odpočívadle a odvtedy ju so sebou vozia. Jej sláva medzitým stúpla a pred pár rokmi s ňou urobil rozhovor jeden z miestnych denníkov.
V sobotu ráno futbalové mužstvo nastupuje v kúskoch oblečenia, ktoré kúpili v secondhande. Z ruky do ruky koluje fľaša vodky, ktorá je zjavne obľúbeným spôsobom, ako sa pred zápasom rozohriať. Je asi desať hodín dopoludnia a čoskoro bude čas na ich prvý zápas dňa. Odložia Jettu stranou a vyzlečú zvršky, pod ktorými majú modré tielka. Než sa vrhnú do bahna, je ešte čas na jednu otázku: Prečo?
"Môžeme povedať, že sme majstrami sveta vo futbale v bahne. Koľko ľudí toto môže vyhlásiť?" odpovedá po zamyslenej pauze 34-ročný Matti Paulavaara.
História futbalu v bahne sa začala písať v roku 1998, kedy kreatívni oficiálni činitelia mesta Hyrynsalmi prišli s nápadom na akciu, ktorá by umožnila využiť rozľahlé bažinaté oblasti okolo. Na prvý turnaj prišlo 13 tímov. Odvtedy sa súťažné pole rozrástlo na 200 mužstiev.
Zatiaľ posledný šampionát sa hral na 20 ihriskách s rôzne klzkým, hlbokým a zradným bahnom. O hudobnú kulisu sa staral fínsky rock, ktorý sa ozvenou odrážal od okolitých lesov. Hráči bežiaci po zdanlivo pevnom povrchu sa z ničoho nič prepadajú do mäkkej zeme, akoby zišli zo schodov. Niektorí lezú po štyroch ako batoľatá. Skóre nebýva nijako vysoké - a mnoho hráčov je opitých.
Je ťažké si predstaviť škaredší variant takej krásne hry, ako je futbal. "Hráte, vyhráte, prehráte - nikoho to nezaujíma," hovorí 25-ročný Sami Korhonen z Kajaani, ktorý na turnaji hral už po deviatykrát. "Táto hra je taká ťažká, že ste na konci úplne vyšťavení."
Tento trend kurióznych športových podujatí sa začal šíriť pokojným fínskym vidiekom od polovice 90. rokov minulého storočia a odvtedy len naberá na sile. V roku 1995 získal Fín Henri Pellonpaa svetový rekord, keď za päť minút zabil 21 kusov počas Majstrovstiev sveta v zabíjaní komárov v Pelkosenniemi.
Značnú účasť zaznamenával tiež Svetový šampionát v saunovaní, ktorý sa konal v rokoch 1999 až 2010, kým jeden zo súťažiacich nezomrel na popáleniny tretieho stupňa. Nedávno sa tisíce Fínov, predovšetkým dospievajúcich dievčat, zúčastnilo súťaže v jazde na drevených koníkoch, s ktorými prekonávali trať aj prekážky na nej.
Ako k tomu došlo? Ako sa Fínsko stalo takou úrodnou pôdou pre obskúrne športy? Na to neexistuje jednoduchá odpoveď, ale Fíni poukazujú na niekoľko rôznych, hlboko zakorenených faktorov. Patrí medzi ne populácia nadšene holdujúci pobytu vonku, aby si kompenzovala mesiace zimnej temnoty. Obyvatelia majú voľný prístup k rekreačným oblastiam a čím ďalej tým viac sa uvoľňuje rezervovanosť národnej povahy. A ďalším faktorom je samozrejme alkohol.
Bývali doby, kedy Fínsko bralo športovanie veľmi vážne. Šport sa stal jedným z dôležitých konceptov formovania identity krajiny po získaní nezávislosti od Ruska v roku 1917. Prvá polovica 20. storočia priniesla podľa odborníkov "zlatú éru fínskeho elitného športu". Na letných olympijských hrách v rokoch 1908 až 1948 krajina získavala priemerne 24 medailí a jej bežci, ako Hannes Kolehmainen a Paavo Nurmi, si vyslúžili hrdinský status.
Postupne ale svet Fínsko dohonil a predbehol. V rokoch 1992 až 2012 Fínsko vozilo domov priemerne štyri medaily z letných olympijských hier a na posledných letných hrách v Riu v minulom roku získalo jedinú medailu - bronz v ženskom boxe v ľahkej váhe.
