BRATISLAVA - Nové údaje o Slovensku nabúrajú obraz o krajine spod Tatier. Dáta o fungovaní štátu, súdnictve či nezamestnanosti hovoria o tom, že politici zlyhávajú v spravovaní krajiny. Pozrite sa, ako sme dopadli v porovnaní s vyspelými štátmi.
Najväčším paradoxom je fakt, že aj keď OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) hodnotí v najnovších porovnaniach, že slovenskej ekonomike sa „extrémne darí“, na verejných službách to vôbec nie je vidieť. Inak by ich ekonómovia a analytici nemohli hodnotiť niekoľko zarážajúcich štatistík, kde totálne prepadávame. Kde sa teda odzrkadľujú výsledky dobrej ekonomiky?
1. Výkon vlády vo verejných službách
Slovensko je v kategórii "služba vlády občanom" zo štátov OECD posledné. Tesne pred nami sú Gréci, Taliani, Južná Kórea, Česko či Maďarsko. Na opačnom konci je Fínsko, Nový Zéland, Švajčiarsko či Nórsko.
2. Vnímanie nezávislosti súdnictva
Alarmujúce. Vo vnímaní nezávislosti súdnictva sme suverénne najhorší. Z toho vyplýva, že Slováci majú pocit, že sa spravodlivosti nedočkajú, resp., že systém praje bohatším či mocnejším. Pred predposledným Slovinskom sme podľa skóre dopadli takmer dvakrát horšie.
3. Priemerná dĺžka trvania nezamestnaného človeka
Dlhodobá nezamestnanosť je ďalším z radu problémov, ktoré trápia Slovensko. Ako je vidieť z tabuľky, pred Českom a ostatnými krajinami, podiel dlhodobo nezamestnaných (vyše 30 mesiacov) je u nás oveľa vyšší.
4. Priemerné skóre študentov v prírodných vedách, čítaní a matematike
Možno v nadväznosti na hore zmienené grafy treba vnímať aj graf o prepade vedomostí z matematiky, prírodných vied a čítania. Od roku 2009 OECD eviduje radikálny prepad skóre našich žiakov. V roku 2009 Slovensko zaznamenalo približne 490 bodov, o šesť rokov to bolo len niečo vyše 460 bodov. Zarážajúci je kontrast oproti priemeru krajín OECD, kde krivka klesá od roku 2012, ale v oveľa pomalšom tempe.
5. Počet percent študentov študujúcich v zahraničí
Odliv mozgov je na Slovensku dobre známy pojem. Podľa dát OECD až 14% študentov vysokých škôl odchádza študovať do zahraničia. Je to veľký nepomer (s výnimkou Luxemburska) s ostatnými krajinami.
6. Najviac HDP na hlavu vytvorí Bratislavský a Trnavský kraj
Posledný graf ilustruje veľké rozdiely v ekonomickej produktivite. Asi málokoho prekvapí, že až 15 tisíc eur na jedného občana za rok vyrobí iba Bratislavský a Trnavský kraj. Ďalej na východ je to slabšie.
Na záver treba dodať, že Slovensko vôbec nie je čierna diera sveta, veľa krajín je na tom oveľa horšie. OECD združuje najvyspelejšie ekonomiky sveta. Znázornené štatistiky ukazujú, že stále má slovenská vláda čo robiť, aby niekedy tie najvyspelejšie dobehla.
