PRAHA - Po atentáte na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha, vykonanom československými výsadkármi na konci mája 1942, sa v Protektoráte Čechy a Morava rozbehol nevídaný teror, ktorému padli za obeť nielen jednotlivci, ale aj celé dediny. 10. júna 1942 nacisti vymazali z mapy Lidice a presne o dva týždne neskôr, 24. júna 1942, stretol podobný osud aj malú dedinku Ležáky na Chrudimsku. Gestapo totiž odhalilo, že parašutisti odtiaľ udržiavali vysielačkou spojenie medzi domácim a zahraničným odbojom.
Príbeh, ktorý vyvrcholil zničením Ležákov, sa začal odvíjať na konci decembra 1941. Vtedy bol na území protektorátu vysadený oddiel parašutistov nesúci označenie Silver A. Trojica výsadkárov sa uchytila na Pardubicku, odkiaľ pochádzal jeden z jej členov, Alfréd Bartoš. Miesto bolo výhodné aj vďaka tomu, že sa tu stretávali odbojové hnutia z Pardubicka a Vysočiny.
Úlohou výsadkárov bolo nadviazať kontakt s domácim odbojom a najmä zabezpečiť spojenie s Londýnom. Prostriedkom bola prenosná rádiostanica Libuše, ktorej obsluhou bol poverený ďalší člen výsadky, Jiří Potúček. Kvôli riziku odhalenia musel s vysielačkou niekoľkokrát meniť svoje pôsobisko. Hlavným miestom, odkiaľ stanica vysielala, bola strojovňa lomu Hlboká blízko Ležákov. Správcom lomu bol člen miestnej odbojovej skupiny, ktorý radistu naoko zamestnal ako nočného strážcu. Potúček neskôr využil ponuku mlynára Jindřicha Švandy a Libušu preniesol do stodoly ležáckeho mlyna.
Hoci gestapo vedelo o existencii vysielačky na Pardubicku, snaha o jej presnú lokalizáciu sa míňala účinku. Zvrat prišiel až v okamihu, keď do hry vstúpil parašutista skupiny Out Distance, Karel Čurda. Ten sa 16. júna dobrovoľne prihlásil pražskému gestapu a okrem iného mu vyzradil mená rodín, ktoré po vysadení v protektoráte kontaktoval. Medzi menovanými bol aj Václav Krupka z Pardubíc, u ktorého parašutista Bartoš býval. V momente, keď ku Krupkovcom vtrhlo gestapo, bol ale Bartoš preč. Jeho neskorší príchod ale pozornosti mužov v kožených plášťoch neunikol. Bartoš, zranený počas prenasledovania guľkou, zvolil radšej samovraždu, než by sa mal dostať do rúk nacistických orgánov.
Symbol nacistickej hrôzovlády: Celý svet v šoku z toho, čo sa stalo v Československu
Na základe Čurdovej výpovede začala vlna výsluchov podozrivých, v priebehu ktorých padlo meno obce Ležáky. Hoci väčšina obyvateľov malej kamenárskej dedinky nemala o existencii vysielačky Libuše ani potuchy, príslušné nacistické orgány rozhodli o likvidácii obce. Nepriamou obeťou akcie sa stal policajný strážmajster a odbojár Karel Kňaz z neďalekého Vrbatovho Kostelca. Keď sa dozvedel, že nacisti zatkli majiteľa ležáckeho mlyna, z obavy o osud svojej rodiny sa zastrelil.
Dopoludnia 24. júna boli Ležáky, ktoré tvorilo iba deväť domčekov, nepriedušne obkľúčené. Všetci obyvatelia boli vyhnaní zo svojich domov, ktoré boli následne vyrabované a zapálené. Nasledoval prevoz všetkých 47 zatknutých osôb na Kaštieľ do Pardubíc, kde bolo v čase heydrichiády popravisko. Bez výsluchu či súdu boli okamžite zastrelení všetci dospelí. Ďalší dodatočne zatknutí boli na rovnakom mieste popravení neskôr.
Celkovo jedenásť ležáckych detí bolo poslaných do vyhladzovacieho tábora v Chelmne, kde ich čakala smrť v plynovej komore. Relatívne šťastie mala iba dvojica dievčatiek, sestier Márie a Jarmily Šťulíkových, ktoré boli poslané na ponemčenie, vďaka čomu vojnu prežili. Príbuzní parašutistov a ich spolupracovníci v počte 254 osôb boli hromadne popravení 24. októbra 1942 vo vyhladzovacom tábore v Mauthausene. Ďalší muži a ženy z blízkosti Ležákov a oblasti Pardubicka boli poslaní do vyhladzovacích táborov Osvienčim, Buchenwald a Ravensbrück a len niektorí prežili.
Tragický bol aj osud radistu Potúčeka, vystupujúceho pod pseudonymom Tolar. Ani on ani vysielačka sa v osudný deň v Ležákoch nenachádzali. Gestapo ho po niekoľkých dňoch vypátralo, ale po prestrelke sa Potúčkovi podarilo utiecť. Nemal sa však na koho obrátiť, a preto sa skrýval v lesoch na Pardubicku. V jednom z nich ho 2. júla našiel český policajný strážmajster Karel Pulpán, ktorý spiaceho Potúčka zastrelil.
Obec Ležáky potom už obnovená nebola. Priestor vyhladenej osady sa stal od roku 1945 pietnym územím. Zo žulových kociek sú symbolicky vyznačené základy všetkých deviatich domov, žulové pomníky, tzv. hrobodomy, tu stoja na pamiatku ich obyvateľov. Uprostred obce bol vybudovaný Pamätník obetí fašizmu s pamätnou sieňou. Od roku 1978 je areál Ležákov národnou kultúrnou pamiatkou.
