PARÍŽ - Všetci sme už niekedy predniesli nahlas nejakú myšlienku bez toho, aby sme si to uvedomili. A ak je rozprávanie pre seba samého veľmi rozšírené, je to tak preto, že samovrava má určitý úžitok, píše francúzsky denník L'Express.
Matka tridsaťtriročnej Clementine má vo zvyku komentovať nahlas všetko, čo robí. "Je to neustály príliv slov, akokeby bola zapnutá televízia," hovorí jej dcéra. Heloise (26) sa zas priznáva: "Rada si hovorím, čo mám robiť."
Samozrejme nie všetci si hovoria sami pre seba. Ale všetkým sa stáva, že v niektorých situáciách niečo sami sebe povedia. Jacques (60) rozpráva sám pre seba, keď zabudne, kam zaparkoval auto. "Hovorím si: "Zvyčajne ho dávam sem". A nahlas rozmýšľam, kedy som ho videl naposledy." Barbara si pre seba hovorí nahlas vtedy, keď je vo veľkom strese. "Snažím sa samu seba upokojovať a hovorím si, že všetko bude dobré."
Snívajú sa vám v noci strašidelné sny? Podľa vedcov za tým môže byť vážna choroba
Samovrava väčšinou nastáva vo chvíľach, keď sú tieto osoby samé. Hovoriť si sám pre seba môže byť skutočne považované za príznak duševnej choroby. Potvrdzuje to psychológ Sébastien Dupont, autor publikácie Sám medzi ostatnými. "V psychiatrii je samovrava jedným z prvých izolovaných prejavov schizofrénie a niektorých psychóz. Je teda veľmi spájaná s predstavou šialenstva," vysvetľuje.
Buďte však pokojní; ak nemáte poslucháča alebo si tykáte, keď k sebe hovoríte, nemusí to byť nutne známka schizofrénie. "Podľa Freuda vzniká samovrava preto, že vo vnútri nás je niekoľko vrstiev. Je to ako dialóg s rôznymi dimenziami našej osobnosti," uvádza Dupont. Možno práve preto Sarah strieda "ja", "ty" a "ono". "Keď sa kritizujem, napríklad keď mi niečo spadne alebo som nešikovná, skôr si tykám. A niekedy si dokonca hovorím menom, aby som kritiku zdôraznila. Keď sa musím motivovať alebo si opakujem zoznam toho, čo musím urobiť, nastupuje "ja" alebo "ono".
"Hlasná samovrava zodpovedá potrebe sústrediť pozornosť a koncentrovať sa. Prejavuje sa od detstva. Dieťa sa púšťa do úkonu, ktorý musí byť koordinovaný, ako napríklad zaväzovanie topánok, etapu po etape si hovorí, čo má robiť. Rovnako ako v detstve, tak aj v dospelosti umožňuje samovrava pri činnosti vyžadujúcej pozornosť alebo presnosť osvetliť a realizovať rozhodnutia a dosiahnuť niektoré ciele," uvádza profesorka detskej psychológie a výchovy na univerzite v Nantes, Agnes Florinová. "Veľmi častým javom je rozprávanie k sebe samému v duchu. Štvrtinu nášho bdelého života trávime tým, že takto hovoríme sami k sebe," dodáva psychologička Marcela Perroneová-Bertolottiová z univerzity v Grenobli.
Prečo teda myslieť nahlas a nehovoriť k sebe v duchu? "Nahlas nie je možné povedať naraz všetko, čo sa deje v hlave, kde myšlienky prichádzajú zároveň a prekrývajú sa. Treba zvoliť slová, vymenovať veci po poriadku, a to nám umožňuje organizovať naše myslenie," hovorí Sébastien Dupont. "V situácii, keď sa mi v hlave všetko pletie, pretože myslím na tisíc vecí naraz, mi hovorenie nahlas umožňuje myšlienky utriediť," priznáva Nathalie.
Pozerajte sa teda s väčšou zhovievavosťou na ľudí, ktorí myslia nahlas. A možno sa o to tiež môžeme pokúsiť. "Radím to svojim študentom, keď niečo nemôžu pochopiť, aby si to prečítali nahlas. Pomáha to lepšie štruktúrovať myslenie," povedala Martine Battová, profesorka psychológie z Lorrainskej univerzity. Ale pozor - samovrava je intímna záležitosť, odhaľujeme v nej svoje skryté myšlienky.
