PRAHA - Keď sa Adolf Hitler dozvedel o atentáte na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha, jeho prvou reakciou bol požiadavka popraviť 10-tisíc najvýznamnejších Čechov. Realizácia tohto plánu by nepochybne ochromila priemyselný potenciál protektorátu, ktorý bol dôležitý pre zásobovanie nemeckej armády. Exemplárny trest preto nakoniec dostal inú podobu - 10. júna 1942 bola so zemouč zrovnaná obec Lidice a 173 tamojších mužov bolo popravených.
Likvidácia Lidíc predstavuje najväčšiu jednorázovú exekúciu Čechov na českom území v 20. storočí a tretiu najväčšiu vraždu na českých občanoch v modernej histórii - po likvidácii tzv. Rodinného tábora v Osvienčime v marci 1944 (3792 mŕtvych) a po poprave Rómov z cigánskeho tábora v Osvienčime v auguste 1944 (2897 mŕtvych).
Na začiatku tragického príbehu Lidíc bol list, v ktorom sa istý Josef Říha snažil ukončiť mimomanželský vzťah s robotníčkou Annou Maruščákovou. Aby pred svoju milú nestratil tvár, štylizoval sa pisateľ do úlohy odbojára, ktorý musí kvôli svojej činnosti zmiznúť. Vplyvom osudu sa list dostal do rúk majiteľa továrne a starostu Slaného Jaroslava Paly, ktorý ho obratom odovzdal kladenskému gestapu.
Pri výsluchu sa Maruščáková zmienila, že sa jej milenec Říha raz pýtal, či pozná rodinu Horákových z Lidíc. Keď dostal kladnú odpoveď, požiadal Annu, aby Horákovcom vybavila, že ich syn Jožko je zdravý, a že sa mu darí dobre. Ako gestapo zistilo, slúžil Josef Horák spolu s ďalším lidickým rodákom, Jozefom Strieborným, v Britskom kráľovskom letectve. Vyšetrovateľom sa tak ponúkala hypotéza: nemohol byť Josef Horák jedným z účastníkov atentátu na Heydricha? Domové prehliadky ani výsluchy však neodhalili nič, čo by spomínanú domnienku potvrdzovalo. Okrem nejasného listu milenca-hochštaplera tak gestapo nemalo v rukách nič, čo by spájalo Lidice s atentátom na Heydricha. Napriek tomu z Berlína prišiel rozkaz: vymažte Lidice z mapy!
V noci na 10. mája 1942 bola obec obkľúčená príslušníkmi gestapa a polície. Celkovo 173 mužov a chlapcov starších ako pätnásť rokov bolo nahnaných do Horákovho statku, na ktorého záhrade boli zastrelení. Popravu symbolicky vykonali príslušníci poriadkových jednotiek z Heydrichovho rodného mesta Halle nad Sálou. Jediným mužom z Lidíc, ktorý bol v osudový deň na území protektorátu a prežil, bol František Saidl. Krátko pred Vianocami roku 1938 totiž počas hádky zabil svojho syna a v čase likvidácie obce si vo väznici odpykával štvorročný trest.
Lidické ženy boli prevezené do telocvične kladenskej reálky. Ich ďalšia cesta viedla do koncentračného tábora v Ravensbrücku. Deti boli, s výnimkou niekoľkých vybraných na ponemčenie, zavraždené plynom vo vyhladzovacom tábore v Chelmne. Celkový počet obetí sa tak vyšplhal na 340, z toho bolo 192 mužov, 60 žien a 88 detí.
Nacisti nechali Lidice doslova zrovnať so zemou. Domy najprv vypálili a obvodové múry, ktoré odolali plameňom, boli odstrelené trhavinami. Rovnaký osud stretol aj dominantu obce, kostol sv. Martina. Drancovaniu neušiel ani cintorín, na ktorom prišlo k vyzdvihovaniu truhiel z hrobov a k ničeniu náhrobných kameňov.
Aby bola likvidácia obce skutočne absolútna, bol zmenený aj terén, vrátane zasypania rybníka či posunutia koryta potoka. Denne bolo preto v obci nasadených aj niekoľko sto pracovníkov Ríšskej pracovnej služby. Vymazanie Lidíc z mapy sveta im trvalo rok a pol. Ľudia, ktorí sa tam po vojne vrátili, miesto už nepoznali. Navrátilcov ale veľa nebolo. Z pôvodných zhruba 500 obyvateľov vojnu prežilo len 143 žien a 17 detí. Exilový politik Jan Masaryk okomentoval tragédiu výstižne: "Čím bol Pearl Harbor pre Ameriku, tým sú dnes Lidice pre celý svet."
Nezvyčajný príbeh: Zistil, že jeho dedkovia bojovali v II. svetovej proti sebe
Tragický osud stredočeskej dedinky vyvolal odozvu v mnohých krajinách sveta a spolu s následným vyhladením Ležákov na Chrudimsku sa stal jedným zo symbolo nacistickej krutovlády v Európe. Zároveň významne prispel k tomu, že predstavitelia Británie a slobodné Francúzsko odvolali svoj podpis pod Mníchovskou dohodou.
