RÍM - Behanie v parku pomáha k zlepšeniu mozgových funkcií. Cvičenie so záťažou zase zlepšuje pamäť. Ale na prvom mieste pred všetkými podobami cvičenia, ktoré robia dobre mozgu osobám po päťdesiatke, stojí taiči, píše taliansky denník La Repubblica.
Koordinácia pohybov, ich presnosť a relatívna jednoduchosť približujúca sa bojovým umeniam, robí z tejto disciplíny elixír dlhovekosti pre neuróny. Každý šport v každom veku robí človeku dobre. Vedci z Canberrskej univerzity sa pokúsili vyhodnotiť rôzne disciplíny a ich prínos pre osoby staršie ako päťdesiat rokov.V tomto kritickom veku cvičenie pomáha znižovať riziko demencie a ďalších neurodegeneratívnych chorôb. Ale tiež, bez toho, aby sme priamo uvažovali o Alzheimerovi, pomáha tešiť sa z pozitívnych účinkov športu na náladu a rast nových neurónov.
Experti vo svojej práci analyzovali štúdie týkajúce sa účinkov cvičenia a športu. Športové disciplíny rozdelili na dve veľké rodiny - aerobické a silové. Do prvej skupiny patria beh a rýchla chôdza, plávanie, jazda na bicykli a všetky aktivity, ktoré môžu byť vykonávané dlhodobo. K silovým športom priradili tie, ktoré posilňujú svaly predovšetkým s použitím záťaže.
"Aerobické aktivity sú užitočné najmä pre kognitívne funkcie mozgu," uviedli vedci. Zlepšujú schopnosť uvažovať, chápať, učiť sa, vidieť spojitosti a využívať vlastnú kreativitu. Rovnaký účinok majú joga a taiči, ktoré je ťažké niekam zaradiť. Taiči je nekonvenčný šport, ktorý je zvlášť vhodný pre osoby, ktoré už nie sú tak fyzicky zdatné.
Recept na dlhovekosť: Takto by ste sa mali stravovať, ak sa chcete dožiť stovky
Aby sme účinky cvičenia pocítili aj v mozgu, je potrebné prekročiť prah 45 až 60 minút aspoň miernej aktivity. Pokiaľ ide o to, ako často cvičiť, odpoveď znie: čo najčastejšie. Aj jeden jediný deň v týždni venovaný cvičeniu je však lepší ako trávenie voľného času na pohovke. Cvičenie pôsobí na mozog tak, že podporuje delenie neurónov predovšetkým v hipokampe, oblasti spojenej s pamäťou a učením, a zvyšuje schopnosť vytvárať stále nové spoje. Prispieva ku vzniku nových ciev a tak zlepšuje prísunu výživných látok do mozgových tkanív a obmedzuje zápalové procesy.
Spojitosťou medzi pozitívnymi účinkami športu na svaly a mozog sa zaoberala aj americká štúdia. Vedci zistili, že jeden enzým - katepsín B, ktorý produkujú svaly po námahe, dokáže podporovať tvorbu nových neurónov. Vlani v januári tím fínskych odborníkov publikoval na stránkach Journal of Physiology štúdiu, pri ktorej merali účinok rôznych športov na neuróny v hipokampe. Tento jav bol obzvlášť výrazný u aerobických športov, až potom u silových. Žiadny účinok na mozog však nemá cvičenie s vysokou intenzitou, ktoré trvá len krátkodobo.
