BRUSEL - Najtragickejší požiar v moderných európskych dejinách postihol pred polstoročím belgickú metropolu. Vyčíňanie ohňa v obchodnom dome L'Innovation si 22. mája 1967 vyžiadalo 323 ľudských životov. Príčinu vôbec najhoršieho nešťastia v dejinách Belgicka sa pritom vyšetrovateľom nikdy nepodarilo jednoznačne určiť. Objavili sa špekulácie o politicky motivovanom podpaľačstve, pravdepodobnejšie ale je, že oheň spôsobila porucha v elektroinštalácii.
Elegantný obchodný dom, navrhnutý na začiatku 20. storočia slávnym architektom bruselskej secesie Victorom Hortom, lákal v máji 1967 zákazníkov na módny tovar z USA. Za ním sa osudné pondelňajšie popoludnie do budovy na populárnej nákupnej triede Rue Neuve vypravilo zhruba dvetisíc ľudí. Krátko po štvrť na dve si jeden zo zamestnancov všimol dym vychádzajúci zo starého výťahu prebudovaného na sklad a zavolal na pomoc miestnu požiarnu hliadku.
Trojici hasičov sa však oheň nepodarilo dostať pod kontrolu, pretože k dispozícii mali len ručné hasiace prístroje. Viac ako polstoročia starý obchodný dom nebol vybavený moderným protipožiarnym zariadením a úplne v poriadku nebolo ani značenie únikových východov. Po približne desiatich minútach spustili hasiči požiarny poplach, ktorý si ale mnohí ľudia pomýlili so zvončekom, ktorý predavačom ohlasoval koniec obedňajšej pauzy. Až o 13:34 niekto zatelefonoval na hasičskú stanicu.
"Vyrazili sme na miesto s dvoma striekačkami, rebríkom a sanitkou. Už z diaľky sme ale videli ohnivý hríb, pripomínajúci atómový výbuch, ktorý sa vznášal nad L'lnnovation," spomínal na cestu k požiaru hasič André Mulkay. Prvá striekačka dorazila k horiacemu obchodnému domu o 13:38 a jej posádke sa naskytol pohľad na dejisko úplnej skazy. Prízemie už bolo v jednom ohni a ľudia sa snažili zachrániť, ako to len šlo.
Ústredné átrium obchodného domu, ktoré v niekoľkých poschodiach obopínali galérie zaplnené tovarom, pôsobilo ako komín a plamene sa vďaka tomu rýchlo šírili. Oheň priživovali aj drevené schody či obloženie stien. Medzi návštevníkmi vypukla panika, ktorá výrazne prispela k vysokému počtu obetí. Niektorí hľadali spásu na streche, odkiaľ sa šťastnejším podarilo uniknúť na okolité domy. Desiatky ľudí boli ušliapaných a mnohým ďalším sa pred plameňmi nepodarilo utiecť do bezpečia.
Keď hasiči konečne vyhrali boj s ohňom, začal vychádzať najavo rozsah tragédie, o ktorej sa mohli z krátkych zmienok v Rudom práve dozvedieť aj ľudia v Československu. Prvé správy hovorili o piatich desiatkach mŕtvych a dvesto nezvestných, avšak s tým, ako postupovalo odpratávanie trosiek, rástla aj tragická bilancia. Nakoniec sa zastavila na 323 obetiach, čo z požiaru obchodného domu robí zďaleka najhoršiu tragédiu belgických dejín.
Pol storočie staré nešťastie v L'linnovation, ktoré šokovalo belgickú verejnosť, dodnes zostáva najtragickejším požiarom v moderných európskych dejinách. O tri a pol roka neskôr sa v podobnom šoku ocitlo susedné Francúzsko, kde pri požiari diskotéky Cinq-Sept blízko Saint-Laurent-du-Pont neďaleko Grenoble na západe krajiny zahynulo 146 ľudí, väčšinou mladých medzi 17 a 30 rokmi. Ešte o deväť ľudí viac zomrelo v novembri 2000 pri požiari lanovky v rakúskom Kaprune.
