RÍM - Kto nikdy nevidel, ako sa pes vie tváriť previnilo, ako sklápa hlavu a má taký smutný pohľad? Najlepší priateľ človeka sa tvári previnilo a snaží sa dojať svojho pána, keď je potrestaný napríklad za to, že zničil zariadenie bytu alebo ho znečistil. Dnes dokáže veda vysvetliť motivácia tohto správania, ktoré je pre zviera tak charakteristické.
Americký biológ Nathan Lents tejto problematike zasvätil svoju štúdiu zverejnenú v časopise Psychology Today. V nej ukázal, ako toto správanie najlepšieho priateľa človeka siaha hlboko do minulosti a ako bolo spôsobom, ktorým si pes zaisťoval prežitie.
Muža po návrate z nemocnice nespoznal vlastný pes: No potom prišla neskutočná radosť
Podľa Lentsa totiž pes vedel urobiť previnilý výraz skôr, než bol domestikovaný človekom. Aj vlci vedia zaujať podobný postoj označovaný ako Apology bow. Teda charakteristický sklon hlavy, ktorého cieom je vyhnúť sa očnému kontaktu, a chvost stiahnutý medzi nohami, podotýka taliansky denník La Repubblica.
Takýto postoj zjavnej podriadenosti zaujímajú pred svojimi druhmi vždy, keď sú si vedomí, že sa dopustili chyby. A to aj za okolností, ktoré sa môžu zdať banálne, ale v skutočnosti nie sú, ako keď pri hre uhryznú svojho druha príliš silno. Vlk v podstate žiada o odpustenie za svoje chyby a snažia sa predísť tomu, že bude vyhnaný zo svorky. Takému vyhnanstvu sa zviera snaží zabrániť všetkými spôsobmi, pretože bez svorky by mohlo prísť o život. Pravdepodobnosť záchrany je totiž úzko spojená so vzájomnou pomocou medzi členmi skupiny. Inak povedané, ide zrejme o mechanizmus, ktorý vznikol v priebehu evolúcie, a ktorý sa u vlka rozvinul vďaka zdravému inštinktu sebazáchovy, a ktorý je spojený s jeho podstatou ako spoločenského zvieraťa.
Psy, ktoré stabilne žijú v domovoch miliónov ľudí, nerobia nič iné, než že reprodukujú dávny postoj naznačujúci podriadenosť. V tomto prípade sa tak nesprávajú voči svojim druhom, ktorí zaujímajú v hierarchickom rebríčku dôležitejšiu úlohu (tí, ktorí zastávajú mocenskú pozíciu, to nikdy nerobia), ale práve voči človeku, ktorý je pre psa oddávna dominantný, a ktorému nemožno odporovať.
