EXETER - Zamestnania sú rôzne. Každý z nás vykonáva niečo iné. Niekto rieši administratívu, iný je zahĺbený v zákonoch, ďalší pracuje s ľuďmi. Sto ľudí, sto chutí. Práca v krematóriu ale predsa len nepatrí medzi bežné povolania. Vykonávať ju si žiada poriadnu dávku odstupu a nadhľadu. Byť prítomný pri kremácií nie je naozaj závideniahodné.
Pracovať v krematóriu je poriadne náročné. Denne sa pozerať na zarmútených pozostalých počas poslednej rozlúčky so svojim milovaným si pýta poriadne silnú povahu. Je treba povedať, že toto zamestnanie nemôže vykonávať ktokoľvek. Karen Jennings sa v tomto prostredí pohybuje a pracuje už 17 rokov. Na pozícii manažéra ma pod sebou niekoľko zamestnancov a snaží sa im vštepovať úctu k zosnulým do posledného momentu.
Karen sa rozhodla pozvať do zákulisia nezvyčajnej práce všetkých. Naplánovaný deň otvorených dverí má ľuďom ukázať ako krematórium funguje. Návštevníci budú mať príležitosť pozrieť si všetko a pýtať sa akékoľvek otázky. V skutočnosti chce Karen verejnosti ukázať, že jej zamestnanci sa správajú do poslednej chvíle pokorne a s úctou. "Vštepujeme našim zamestnancom, že každá kremácia je dôležitá. Je to posledná vec, ktorú pre svojich blízkych pozostalí urobia. Nemôžeme si teda dovoliť, aby sa niečo pokazilo," vyjadrila sa Karen.
Deň otvorených dverí sa koná už 16 rokov. Podľa Kareniných slov je to rok, čo rok lepšie. Ľudí táto téma fascinuje. Súčasťou pracovného tímu je aj James Wilkinson, ktorý v krematóriu pôsobí od 18 rokov. Dnes má 51 rokov a priznal, že sa pri žiadnej kremácii nesprával necitlivo. "Najhoršia moja skúsenosť bola, keď mi zomrel bratranec. Išiel som na pohreb a potom som ho išiel dať spáliť," spomína James. Podľa jeho ďalších slov, musí mať každý, kto vykonáva toto povolenie zvláštny zmysel pre humor. "Keby to tak nebolo, nevydržal by to nikto a zrútil by sa."
James túto prácu vykonáva dlhé roky. Zažil štyri rôzne druhy kremačných pecí, vyškolil množstvo nových pracovníkov. Obľubuje technológie a vždy sa rád priúčal novým veciam. Je posledným z generácie, kedy sa všetko vykonávalo ručne. Kremačná pec je drahá záležitosť, ktorá sa však tiež môže nesprávnym používaním poškodiť. Ide hlavne o veci, ktoré sú ponechané v rakve a nemajú tam byť. Napríklad také sklo, to môže pec poškodiť. "Sklo sa roztaví a neskôr stuhne. Na odstránenie je potom potrebné použiť kladivo a dláto," vysvetľuje James.
Ľudia sa počas návštevy krematória dozvedia aj to, že kremácia vo väčšine prípadoch trvá asi hodinu a pol. Vyskytujú sa ale prípady, kedy je čas kremácie dlhší. Všetko závisí od veľkosti danej osoby a tepla. James vyvracia aj klebety o tom, že sa popol viacerých zosnulých môže zmiešať. Pravda je iná. Každá kremácia totiž prebieha oddelene.
Počas pohrebu je rakva vystavená. Do kaplnky ju dovezú zamestnanci pohrebnej služby. Rakva so zosnulým je uložená v kaplnke až do doby, kedy odíde posledný smútiaci. Vtedy prichádza čas na prevzatie rakvy a prevozu do krematória na vykonanie kremácie. Teplota pece musí byť 850 stupňov. Každá kremácia je riadená počítačovým programom, sledovaná a zaznamenávaná
