HONKEIKO - Pred 75 rokmi, 26. apríla 1942, otriasla uhoľnou baňou Honkeiko na severovýchode Číny explózia, ktorá spôsobila smrť 1549 baníkov. Veľký podiel na najtragickejšej banskej katastrofe v dejinách malo nešťastné rozhodnutie japonského vedenia bane, ktoré prikazalo zastaviť ventilátory a tým spôsobilo smrť udusením stovkám osôb.
Za ťažbou uhlia a železnej rudy pri meste Pen-si v Mandžusku stál od roku 1905 spoločný čínsko-japonský podnik, po anexii Mandžuska Japonskom v 30. rokoch minulého storočia ale prešla ťažba týchto strategických surovín postupne pod japonskú kontrolu. Tunajšie uhlie malo výborné koksovacie vlastnosti, čo sa Japoncom náramne hodilo pre ich vojnovú produkciu. V roku 1942 sa tu vyťažilo 900-tisíc ton uhlia a pracovalo tu 4400 baníkov.
Hlavnú pracovnú silu obstarávali tisíce Číňanov, v menšej miere aj Kórejci. Išlo vačšinou o zajatcov z čínsko-japonskej vojny (1937 až 1945), ktorí boli nútení pracovať v žalostných podmienkach. Väzni nedostávali jedlo ani ošatenie, sfušovaná obuv sa im po týždni rozpadala na nohách. Okrem toho sa v tábore, kde žili aj príbuzní zajatcov, šírili vysoko nákazlivé choroby ako týfus a cholera a baníci do bane fárali po pod hrozbou ubitia na smrť.
Osudné ráno 26. apríla sa provinciou Liao-ning prehnal tajfún, ktorý spôsobil opakované výpadky elektrického prúdu do bane. Riaditeľ banskej spoločnosti preto nariadil vypnúť dodávky z vysokého vedenia a začať s opravou. Vypnutím prúdu sa však zastavili štyri veľké ventilátory na povrchu, pričom v bani o tom nikto nevedel. Keď sa skončilo s opravou a konečne zapli prúd, ozval sa z jednej šachty obrovský výbuch a na povrch vyšľahli plamene.
Jedno z najväčších nešťastí v Československu: Séria nešťastných náhod zabila 31 mužov
Keď vedenie videlo, že sa z útrob bane valí dym, vydalo pokyn na zastavenie vetrákov, pretože čerstvý vzduch v podzemí by mohol napomôcť šíreniu ohňa. Potom sa pod zem pokúsil zostúpiť desaťčlenný tím záchranárov, ktorý sa však rýchlo vrátil, pretože im zlyhávali dýchacie prístroje. Ventilátory boli spustené až po niekoľkých hodinách a súčasne s tým začali záchranné operácie. Ešte predtým však stráže ohradili miesto nešťastia ostnatým drôtom, aby sa k lokalite nemohol priblížiť nikto nepovolaný, ani vystrašené rodiny obetí.
Vynášanie mŕtvych tiel trvalo desať dní, ďalších dvadsať dní trvalo, než bola obnovená ťažba. Všeobecne sa uvádza, že v bani zahynulo celkovo 1549 ľudí, takmer tretina všetkých baníkov. Vzhľadom k zmätku panujúcemu pri pochovávaní tiel ale mohol byť skutočný počet obetí ešte vyšší. Iba jeden šťastlivec sa zachránil, keď včas dosiahol podzemný východ.
Obhliadkou tiel sa zistilo, že väčšina obetí sa otrávila oxidom uhoľnatým, len malé množstvo ich zomrelo na následky otrasov pôdy alebo upálenia. Mŕtve telá sa nachádzali najmä na hlavných chodbách smerujúcich na povrch, preto panovalo presvedčenie, že keby boli ventilátory v prevádzke, baníci by pravdepodobne prežili. Po tragickej udalosti fungovala baňa Honkeiko ďalej pod japonským vedením až do augusta 1945, kedy krajina vychádzajúceho slnka definitívne prehrala vojnu.
Čínsky banský priemysel je jedným z najväčších, ale súčasne aj najzastaralejších na svete. Ročne v ňom prichádzajú o život tisíce baníkov. Najhoršie banské nešťastie v dejinách Európy sa stalo 10. marca 1906, kedy po výbuchu v kamennouhoľnej bani neďaleko severofrancúzskeho mestečka Courrieres zahynulo najmenej 1099 baníkov, niektoré z tiel sa nikdy nenašli.
