NEW YORK - Jedno letné ráno, ktoré sa ničím neodlišovalo od tých predošlých, sa podarilo šesťdesiatsedemročnému mužovi z Nemecka rozlúsknuť rébus, nad ktorým si štatistici lámali hlavu viac ako päťdesiat rokov. Osvietilo ho pri činnosti, ktorú každý z nás vykonáva každý deň.
Internetový magazín Quanta, venujúci sa pokroku v matematike a teoretickej fyzike, nedávno zverejnil správu o nemeckom štatistikovi Thomasovi Royenovi, ktorý matematicky vysvetlil, ako funguje tzv. Gaussova korelácia nerovnosti (GCI). Stalo sa tak ešte v júli 2014, keď si ráno umýval zuby.
Zásada GCI spočíva v geometrii a pravdepodobnosti. Prvýkrát bol tento problém sformulovaný v 50. rokoch 20. storočia, no matematicky vysvetliť sa ho podarilo až Royenovi.
V čom spočíva princíp GCI?
Predstavte si, že hádžete šípky do cieľa tvoreného dvoma geometrickými tvarmi, napríklad obdĺžnikom a kruhom, ktoré sa v strede prekrývajú. Počet šípok, ktoré zasiahnu jeden z tvarov, prípadne oba, sa dá vyjadriť Gaussovou pozíciou, ktorá hovorí o tom, že väčšina šípok trafí prienik tvarov. To znie logicky, ale matematikom robilo veľké problémy tento fakt vysvetliť. "Poznám ľudí, čo na tom pracujú štyridsať rokov. Ja osobne sa to snažím vysvetliť tridsať rokov," povedal Donald Richards, štatistik z Pennsylvánskej univerzity, magazínu Quanta.
Čo ale nedokázali oni, sa podarilo práve Royenovi. Svoje výpočty zapísal do programu Microsoft Word a následne zverejnil na stránke arXiv.org. Svoju prácu nazval "Jednoduchý dôkaz Gaussovej korelačnej domnienky". Taktiež ju poslal iným štatistikom v Spojených štátoch, o ktorých si myslel, že by ich to mohlo zaujímať. "Akonáhle som sa na to pozrel, vedel som, že problém je vyriešený," dodal Richards.
Mnohí odborníci doteraz nevedia o tom, čo Royen dokázal. Nerád sa totiž chváli a chce jednoducho ďalej pokojne žiť a užívať si dôchodok.
