BRATISLAVA - Podľa správy Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) prekonal rok 2016 celý rad klimatických extrémov, vrátane historicky najvyššej globálnej teploty vzduchu, najvyššej koncentrácie oxidu uhličitého či historicky najnižšieho zimného rozsahu morského ľadu v Arktíde, a vyskytlo sa aj veľké množstvo poveternostných extrémov (hurikán Matthew, rozsiahle sucho v Brazílii alebo povodne vo Francúzsku).
Výročná správa o stave globálnej klímy za rok 2016, zverejnená 21. marca 2017, obsahuje po prvýkrát aj hodnotenie ekonomických a sociálnych dôsledkov extrémnych prejavov počasia. Správa vychádza nielen z podkladov a údajov troch svetových klimatologických centier (NASA, NOAA a Met Office & CRU), ale aj z pravidelných správ členských národných hydrometeorologických služieb (vrátane SHMÚ).
Kalendár cestovateľa: Tie najlepšie destinácie na každý mesiac v roku
Celkom určite medzi najdôležitejšie závery WMO správy patrí skutočnosť, že rok 2016 bol historicky najteplejší rok aspoň od roku 1850, tak nad pevninami ako aj oceánmi. V porovnaní s klimatickým normálom 1961-1990 bol rok 2016 teplejší o 0,83 °C ± 0,1 °C. V porovnaní s novším normálom 1981-2010 bol rok 2016 teplejší o 0,52 stupňa Celzia. Ak by sme za referenčné obdobie považovali predindustriálne obdobie (koniec 19. storočia), odchýlka globálnej teploty vzduchu by dosiahla až +1,1 stupňa Celzia.
Najteplejší rok v histórii meraní
O veľmi rýchlom tempe otepľovania v posledných rokoch vypovedá aj fakt, že rok 2016 bol o 0,06 stupňa Celzia teplejší ako predošlý, doposiaľ rekordne teplý rok 2015. Minulý rok bol relatívne teplejší nad prevažnou časťou pevnín, s výnimkou niektorých regiónov v Južnej Amerike (severná Argentína) a juhozápadnej Austrálie. Významne teplejšia bola pritom celá severná pologuľa, kde odchýlky teploty v porovnaní s normálom 1961-1990 dosiahli regionálne aj viac ako +3,0 stupne Celzia (Aljaška, severná Kanada, Grónsko, Špicbergy, severné Rusko a Čukotský polostrov).
Z pohľadu ročných sezón bolo relatívne najteplejšie v zime 2015/2016, a to najmä na severnej pologuli. Rekordne teplé, a to hlavne v prvej polovici roku 2016, boli aj svetové oceány, ktoré v globále dosiahli aj druhý najvyšší tepelný obsah (množstvo tepla obsiahnuté v jednotkovom objeme morskej vody), hneď po roku 2015 (v hodnotenom období 1955-2016). Jednou z príčin rekordne vysokej teploty povrchu oceánov, najmä v tropických šírkach, bol spolu s pokračujúcim globálnym otepľovaním aj veľmi silný klimatický fenomén El Niño 2015/2016, ktorý sa spolu s epizódami v rokoch 1997/98 a 1982/83 zaradil medzi tri najsilnejšie epizódy El Niño za posledných aspoň sto rokov. V dôsledku silného El Niña, ktorý svojimi dopadmi vrcholil vo februári 2016, sme v období medzi novembrom 2015 a februárom 2016 pozorovali na globálnej úrovni aj veľmi rýchly rast hladiny oceánov, a to až o 15 mm (priemerný ročný rast od roku 1993 je pritom 3,0-3,5 mm).
Ďalším dôležitým indikátorom pokračujúceho globálneho oteplenia bol v minulom roku aj veľmi nízky rozsah plávajúceho morského zaľadnenia tak v Arktíde, ako aj v okolí Antarktídy. Zimné maximum rozsahu dosiahlo v Arktíde v marci 2016 historický najnižšiu hodnotu v období 1979-2016 (14,52 mil. km2). Letné minimum bolo naopak druhé najnižšie (spolu s rokom 2007), hneď za rekordným rokom 2012.
Atmosférická koncentrácia oxidu uhličitého (CO2), dosiahla v roku 2016 historicky najvyššiu hodnotu, a to 400,0 ± 0,1 ppm. Rekordne vysoké boli aj koncentrácie ďalších významných skleníkových plynov (metán a oxid dusný), uviedli odborníci na stránke Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).