MANOA - Do roku 2100 bude smrteľným horúčavám vystavených až sedemdesiatštyri percent obyvateľov sveta, ak sa emisie oxidu uhličitého budú zvyšovať súčasným tempom, tvrdí štúdia Havajskej univerzity uverejnená v správe o klimatických zmenách. Dokonca aj v prípade dramatického zníženia emisií sa očakáva, že percento postihnutého obyvateľstva na svete dosiahne do konca storočia 48 percent. To bude mať za následok útek do oblastí s prijateľnejšou klímou, a teda ďalšiu migráciu.
Slovensko je zamorené zlým vzduchom! Pozrite si MAPU najhorších oblastí na život!
Akumulácia skleníkových plynov v atmosfére spôsobuje, že rozsiahle oblasti planéty budú čeliť rastúcim smrteľným následkom vysokých teplôt, uvádza sa v novej štúdii. Do konca storočia bude takmer polovica obyvateľov vystavená smrtiacim horúčavám, a to aj v prípade ak dôjde k radikálnemu zníženiu emisií. Ak sa emisie neznížia, stúpne toto číslo až na 74 percent.
Výskum pod vedením profesora geografie na Havajskej univerzite Camila Moru ukazuje, že celkové riziko ochorení alebo úmrtí súvisiacich s teplom od roku 1980 stabilne vzrastalo a približne 30% svetovej populácie už dnes žije v klimatických podmienkach, kde sa dosahujú smrteľné teploty najmenej 20 dní v roku.
"Umieranie v horúčave je ako pomalé uvarenie sa, je to čisté mučenie. Vysoké riziko hrozí mládeži a starším ľuďom, ale zistili sme, že takéto teplo môže zabíjať aj vojakov, športovcov, jednoducho všetkých," citoval odborníka The Guardian.
"Naše možnosti do budúcnosti sa pohybujú medzi zlými a strašnými. Mnoho ľudí na celom svete už platí definitívnu cenu za horúčavy a modely naznačujú, že toto bude pravdepodobne pokračovať a mohlo by to byť oveľa horšie, ak sa emisie výrazne neznížia. Ľudské telo môže fungovať iba v úzkom rozmedzí teploty tela okolo 37° C. Horúčavy predstavujú značné riziko pre ľudský život, pretože horúce počasie, ktoré sa zhoršuje vysokou vlhkosťou, môže zvýšiť telesnú teplotu, čo vedie k život ohrozujúcim podmienkam," opísal temnú budúcnosť Mora.
O tom, že jeho slová netreba brať na ľahkú váhu, svedčí napríklad vlna horúčav v Európe v roku 2003, ktorá zabila približne 70 000 ľudí, horúčavy v roku 2010 zabili v Rusku 10 000 ľudí a horúčavy v roku 1995 v Chicagu zabili 700 ľudí.
Okrem týchto známych tragédií však tím vedcov z Havajskej univerzity prešiel viac ako 30 000 relevantných publikácií a našiel viac ako 1 900 lokalít na celom svete, kde vysoké teploty spôsobili od roku 1980 smrť ľudí. Zanalyzovali 783 prípadov v 164 mestách 36 krajín, pričom väčšina prípadov bola zaznamenaná v rozvinutých krajinách v stredných zemepisných šírkach. Medzi mestami, ktoré zažili smrteľné vlny horúčav, boli New York, Washington, Los Angeles, Chicago, Toronto, Londýn, Peking, Tokio, Sydney a São Paulo.
Vedci vypočítali aj to, koľko smrteľných dní bude v roku 2100 v jednotlivých miestach. V New Yorku približne 50, v Sydney 20, v Los Angeles 30 a v Orlande a Houstone sa stane rizikovým celé leto. Najhoršie však na tom budú tropické oblasti, pretože trópy sú teplé a vlhké po celý rok.
"Zmena klímy ženie ľudstvo na cestu, ktorá bude čoraz nebezpečnejšia a bude sa dať zvrátiť len veľmi ťažko, ak sa emisie skleníkových plynov nebudú brať oveľa vážnejšie," hovorí Mora. "Akcie ako odstúpenie od Parížskej dohody sú krokom nesprávnym smerom, ktorý nevyhnutne oneskorí vyriešenie problému, pri ktorom sa nedá mrhať časom."
