BRATISLAVA - Hoci horúčku často vnímame ako niečo negatívne, v skutočnosti ide o účinný obranný mechanizmus nášho tela. Je skrátka príznakom, že všetko funguje, ako má. Ak však hodnoty na teplomere stúpajú čoraz vyššie a šplhajú sa k štyridsiatke, telo sa priveľmi vyčerpáva a teplotu treba znižovať. Kedy začať s týmto procesom a aké sú tie najúčinnejšie metódy?
Najčastejšou príčinou horúčky je akútne vírusové alebo bakteriálne ochorenie. Stretáva sa s ňou pomerne často aj MUDr. Lea Fedáková, líderka lekárskeho tímu bezplatnej telefonickej služby DôveraLinka24. ,,Horúčka stimuluje v organizme imunitné reakcie, ktoré zabraňujú množeniu baktérií a vírusov. Znižujeme ju preto až vtedy, keď pre organizmus začína byť škodlivá. Tou hranicou je teplota 38,5 stupňa Celzia pri meraní pod pazuchou a od 39 stupňov pri meraní teploty v konečníku,“ vysvetľuje MUDr. Fedáková. Opatrnejší podľa nej treba byť pri novorodencoch a dojčatách do troch mesiacov, ak majú horúčku mal by ich urgentne vyšetriť pediater.
Ktorý liek si dať?
Keď teplota vystúpi nad 38,5 stupňa Celzia, zvykneme nasadiť lieky na znižovanie horúčky. Máme na výber v zásade z dvoch možností – prípravky na báze paracetamolu, alebo ibuprofénu. Aký je medzi nimi rozdiel? „Ibuprofén má pomalší, ale dlhšie trvajúci efekt účinku ako paracetamol, má silnejší protizápalový účinok a je vhodnejší pri horúčkach u detí po očkovaní. Paracetamol je šetrnejší k žalúdku, ako liek na chrípku je často kombinovaný s ďalšou účinnou látkou – fenylefrínom, ktorý uvoľňuje upchatý nos a prínosové dutiny. Ten má však aj viacero nežiaducich účinkov. Preto treba zvýšiť opatrnosť hlavne u ľudí, ktorí sa liečia na hypertenziu, ischemickú chorobu srdca, zvýšenú činnosť štítnej žľazy. Fenylefrín nesmú užívať deti,“ upozorňuje MUDr. Fedáková.
Dávkujte správne
Najčastejšou chybou, ktorú podľa MUDr. Fedákovej pacienti pri horúčke robia, je ľudovo povedané poddávkovanie sa liekmi. Želané účinky sa potom nedostavujú. Najmä pri deťoch treba pamätať na to, že dávka lieku sa mení podľa ich telesnej hmotnosti. Množstvo, ktoré stačilo podať pred rokom, už nemusí byť účinné. S týmto problémom sa lekári v jej tíme stretávajú najmä vo večerných hodinách. Rodičia nasadia lieky na zníženie horúčky, no ani po niekoľkých hodinách nepríde k zlepšeniu. Často potom volajú aj uprostred noci, aby sa poradili, čo ďalej.
Aké je teda správne dávkovanie?
Paracetamol - 10 až 15 mg na jeden kilogram hmotnosti dieťaťa každých 6 hodín. U dospelých je jednotlivá dávka paracetamolu 500 mg až 1000 mg bez ohľadu na hmotnosť, každé 4 až 6 hodín. Pozor na prekročenie maximálnej dennej dávky, ktorá je pre dospelé osoby 4000 mg (teda 8 tabliet po 500 mg).
Ibuprofén - môžeme podať deťom až od 3. mesiaca alebo od 5 kg telesnej hmotnosti. Bežná dávka je 5 až 10 mg na jeden kilogram hmotnosti dieťaťa každých 6 hodín. U dospelých je to 400 mg bez ohľadu na hmotnosť 3 krát denne. Prestávka medzi jednotlivými dávkami by mala byť minimálne 4 hodiny. Maximálna denná dávka ibuprofénu pre dospelého človeka je 1200 mg.
Pomôže aj zábal
Ak horúčka neklesá aj napriek užitiu odporúčanej dávky paracetamolu alebo ibuprofénu, môžeme skúsiť fyzikálne chladenie – vlažný zábal, potieranie špongiou alebo sprchovanie. Ako na to? „Pri zábale namočíme uterák do vlažnej vody, vyžmýkame a zabalíme doň hrudník a brucho (nikdy nie ruky a nohy ) a naň pridáme suchý uterák. Zábal vymieňame po 10 minútach až do zníženia teploty. Potieranie špongiou je najvhodnejšou metódou fyzikálneho chladenia. Dieťa posadíme do vane s cca 5 cm vlažnej vody a potierame špongiou namočenou do vlažnej vody v trvaní 20 minút. U väčších detí a dospelých sa dá využiť aj sprchovanie vlažnou vodou,“ vysvetľuje MUDr. Fedáková. Fyzikálne chladenie však nikdy nepoužívame pri zimnici, triaške alebo studených končatinách.
Bavlnené oblečenie, ľahká strava a dostatok tekutín
Pri samotnej horúčke je vhodné ľahké bavlnené oblečenie a ľahká prikrývka. „Je to dôležité najmä u detí, aby pod teplým oblečením nedošlo k prehriatiu organizmu,“ vysvetľuje odborníčka. Nezabúdajte tiež na dodržiavanie pitného režimu najmä v podobe vody, vlažných čajov, minerálnych vôd alebo ovocných štiav. Vhodné je aj upraviť jedálny lístok – zaraďte doň ľahšie jedlá – polievky, zeleninu, ovocie, dusené kuracie mäso, ryžu, zemiaky. Obmedzte vyprážané a mastné pokrmy, ktoré zaťažujú trávenie. „Pri zvýšenej teplote bez zimnice (pocitu zimy a triašky) dieťa nemusíme nútiť, aby ležalo v posteli. Môže sa bežne pohybovať po byte a hrať,“ dopĺňa MUDr. Fedáková. Ak má dospelý človek alebo dieťa zimnicu, vtedy teplota stúpa. Vhodné je zaľahnúť, teplo sa prikryť a vypotiť.
Kedy treba vyhľadať lekára?
K lekárovi by ste sa mali vybrať, ak horúčka ani po troch dňoch nepoľavuje, prípadne ak sa vám ju počas jedného dňa nepodarilo znížiť liekmi ani zábalmi pod 39,5 stupňa Celzia. Pri dieťati tiež treba strážiť príjem tekutín, aby nenastala dehydratácia. Ak odmieta piť a nemočí, tiež navštívte odborníka. Lekára treba vyhľadať, aj keď sa k horúčke pridá úporná hnačka, opakované vracanie či bolesti brucha. Tiež pozor na výrazne chladné ruky a nohy, ako aj na vznik vyrážok. Pri stuhnutej šiji a neschopnosti predkloniť hlavu, silných bolestiach hlavy a modrinách na koži, okamžite choďte do nemocnice, môže ísť o meningitídu. Opatrnosť je na mieste aj v prípade chronických ochorení, pretože horúčka môže zhoršiť ich priebeh.
Ak sa neviete rozhodnúť či utekať k lekárovi alebo ešte počkať, pomoc odborníka máte naporúdzi, respektíve na telefóne. Službu DôveraLinka24 majú k dispozícii všetci poistenci zdravotnej poisťovne Dôvera. Preto si do mobilu uložte číslo 0905 500 024, aby ste ho mali vždy poruke.
Článok sme pripravili v spolupráci so zdravotnou poisťovňou Dôvera.
