RÍM - Americký mikrobiológ Brian Hanley si do svojich svalov injekčne vložil "cudzie" DNA, aby stimuloval rastový hormón a bránil starnutiu. Jeho pokus ale nie je tak úplne bez rizika. "Chcel by som byť ako Deadpool a Wolverine s ich regenerrujúcim faktorom. Vedec verí, že jedného dňa, ktorý je ale ešte ďaleko, budeme mať všetci túto superschopnosť.
Šesťdesiatročný Hanley to myslí vážne a stal sa prvým transgenickým človekom. Má dvoch nepriateľov - starnutie a rozvážnosť. Prečo sa dal na tak nebezpečný experiment? V jeho svalových bunkách je aktívny gén cudzí jeho telu, ktorý má vysokú produkciu rastového hormónu. Ten je prítomný hlavne v prvých desiatich rokoch života človeka a potom prudko klesá.
"Keď som študoval vírus HIV na Kalifornskej univerzite, čítal som, že jeden náš hormón označovaný ako GHRH, ktorého najznámejším účinkom je stimulácia sekrécie rastového hormónu (GH), útočí na bunky a používa pri tom rovnaké receptory, ako vírus HIV, aby ich poškodil. Dospel som k záveru, že čím viac hormónu GHRH máme, tým viac HIV nachádza tieto receptory "obsadené" a choroba sa zastaví. Aj preto, že hormón GHRH posilňuje imunitný systém," hovorí mikrobiológ, ktorého citoval taliansky denník La Repubblica. Pokúsil sa teda využiť vplyv, ktorý má rastový hormón na imunitný systém, a tak čeliť starnutiu.
Vedec si vybral hormón GHRH, pretože patrí k tým, ktoré boli najviac odskúšané na zvieratách a riziko je u neho skôr nízke. Ako je to u človeka, nie je známe; je tu riziko gigantizmu, akromegálie a stresu orgánov. A nemožno vylúčiť ani nádory na mozgu. Zatiaľ je však Hanley zdravý. Organizmus má vyvinutý systém autoregulácie, ktorý bráni tomu, aby bola úroveň rastového hormónu príliš vysoká. "So svojou technikou chcem produkciu rastového hormónu priviesť na úroveň zodpovedajúcu tridsiatim rokom. Ostatne som sa obrátil na nezávislý bioetický výbor, ktorý mi pokus schválil."
"Najjednoduchší spôsob, ako dostať DNA do buniek, je použiť gény, ktoré si baktérie môžu vymieňať medzi sebou a medzi baktériami iných druhov. Takým molekulám sa hovorí plazmidy. Nechal som si vyrobiť gén GHRH v laboratóriu. Potom som si ho nechal vstreknúť do stehenného svalu a pomocou elektrického prúdu (čo je veľmi bolestivé) mi prenikol až do buniek. Prvýkrát to bolo v júli 2015. Druhýkrát, už v anestézii, vlani v júli. Použil som dve injekcie, pretože účinky sa prejavia až o nejaký mesiac. Nezmenil som svoju DNA, iba svoje bunky," zdôrazňuje vedec. A ako sa cíti? "Prvý mesiac som prežíval eufóriu, ale to mohol byť efekt placebo. Zmenili sa však hodnoty, ktoré placebo nemohlo ovplyvniť. Mám viac bielych krviniek, menej zlého cholesterolu a viac toho dobrého a o desať úderov srdca za minútu menej. Zdá sa mi, že sa mi rany skôr hoja. Zatiaľ som ale ešte nepocítil chuť navliesť si brnenie a pustiť sa do boja proti zločinu," dodáva Hanley.
Zoznam vedcov, ktorí v minulosti experimentovali na vlastnom tele, je dlhý. Robilo to pätnásť nositeľov Nobelovej ceny. A desať vedcov získalo túto cenu práve za štúdie z takýchto experimentov. V roku 2005 získal Nobelovku za lekárstvo Barry Marshall, ktorý pil kultúru baktérií, aby odhalil ich účinky na žalúdočný katar a vredy.
