RÍM - Skôr než sa stal Jurij Gagarin prvým človekom vo vesmíre, lietali ku hviezdam psy. Nebola to len Lajka, Belka a Strelka. Sovietsky zväz poslal na obežnú dráhu päťdesiatku psov. A dvadsať z nich pri lete zahynulo a stalo sa tak neoslavovanými mučeníkmi súperenia veľmocí o dobytie vesmíru, o ktorých sa roky nehovorilo, píše taliansky denník La Repubblica.
O ich osude vypovedajú prvýkrát podrobne denníky Olega Gazenka, ktorý bol v Sovietskom zväze zodpovedný za program vysielania zvierat do vesmíru. Zo zažltnutých stránok rukopisu sa dozvedáme ich mená, akú mali vo vesmíre stravu, ako boli trénovaní, ale sú tam tiež melancholické poznámky a sušené kvety medzi listami, ktoré sú pripomienkou štvornohých zomrelých hrdinov. Denníky náhodne pred niekoľkými mesiacmi našla Lada Lekajová v archíve Inštitútu pre lekárske a biologické otázky Ruskej akadémie vied.
Pri listovaní v stránkach Gazenkových denníkov narazíme na rôzne mená, ktoré nikdy nevošli do dejín. Sú tu mená lichotivé, ako je Malyška (Maličká) alebo Lisicki (Líštičky), ale aj žartovné prezývky ako Kusačka (Hryzavá), Černuška (Černučká), Zvezdočka (Hviezdička) či Modnica (Elegánka). Alebo aj mená bojovné ako Otvažnaja (Odvážna). Boli to vojaci najímaní bez ich vedomia v uličkách Moskvy. Išlo o krížencov, a to nie z ideologických dôvodov, ale preto, že sa lepšie nechali ovládať a boli odolnejší ako psy čistej rasy.
Požiadavky na ich vzhľad boli prísne - psy nesmeli byť vyšší ako 35 cm, na dĺžku od nosa po chvosť nesmeli merať viac ako 43 cm a nemohli vážiť viac ako šesť kg. V kozmickej lodi nebolo veľa priestoru. Keď nastal čas, kedy sa lámali pečate tajomstiev nad experimentami, ich mená začali zatieňovať socialistickú prevahu nad kapitalistickým nepriateľom.
Keď bol vytvorený prvý psí tím, začal v zime 1950 tréning. Sovieti mali naponáhlo. Ich pes mal totiž predstihnúť americkú opicu a vzlietnuť do vesmíru ako prvý. Opice mali strach a boli vysielané do kozmu v anestézii. Psy na rozdiel od nich človeku verili a nekládli odpor. Ako dokonalí vojaci sa všetci podrobovali testom. Museli si najprv samozrejme zvyknúť na gravitačné zrýchlenie a ohlušujúci rev motorov. Od júna 1951 do septembra 1960 bolo 44 psov vystrelených v raketách k hraniciam vesmíru. Letov bolo celkovo 29 a osem z nich skončilo tragicky. 22. júna 1951 otvorili cestu ku hviezdam Dezik a Cigan. Gazenko zaznamenal všetko - tep 250, štyrikrát viac, ako je norma. Zvýšenie hmotnosti päťnásobné. Ale prevládla radosť: "Sú živí!" kričali všetci, keď sa raketa vrátila. Pri ďalšom lete zahynul Dezik a neskôr aj Cigan.
Prísne utajený let do vesmíru: Sovieti povedali verejnosti pravdu až po 40 rokoch
Potom prišiel rad na Mišku a Čížika. Tí tiež zahynuli. Pes Smelyj sa v predvečer druhého letu dal na útek. Nahradil ho Zib, ktorý nebol vycvičený. Je rok 1954, nasledujú ďalšie mená a ďalší mučeníci. V rokoch 1957 a 1958 boli experimenty tvrdšie; kvóta 473 kilometrov a desať minút v stave beztiaže. V roku 1960 nasledujú lety Lajky, Belku a Strelka, známych psov sovietskeho dobývania vesmíru. Tentoraz to nebolo žiadnym tajomstvom. Celý svet musel sledovať lety prvých živých bytostí vyslaných do kozmu. Lajka však zahynula strašnou smrťou - zaživa zhorela. To Sovietsky zväz roky skrýval.
A pokiaľ ide o Belka a Strelka: "Pravda je taká, že keď sa z letu vrátili oba psy nezranení, jedného z nich vypitvali. V prípade týchto dvoch psov bola urobená výnimka," zaznamenal Gazenko.
