JERUZALEM - Čo zažíva naše telo či naša myseľ, keď sa nachádzame len kúsok od smrti? Ako pracuje mozog a do ktorých častí nášho predošlého života sa vracia? Otázky, nad ktorými sa zamýšľa nejeden z nás. Ľudia, ktorí o vlások unikli zubatej, prezradili, čo sa deje a kam sa naše myšlienky vracajú.
Tí, ktorí prežili sa zapojili do štúdie, ktorá sa venuje posledným minútam nášho bytia na zemi. Priznali, že videli niekoľko udalostí z vlastného života, ktoré ale neboli chronologicky zoradené. Tím z jeruzalemskej nemocnice Haddassah analyzoval sedem ľudí, ktorí sa ocitli blízko smrti. Návrat k spomienkam môže podľa nich byť spôsobený tou časťou mozgu, ktorá ukladá spomienky a patrí medzi tie posledné časti postihnuté nedostatkom kyslíka a straty krvi.
V správe, ktorá bola uverejnená v jednom z vedeckých časopisov, sa uvádza, že spomienky bývajú často citovo nabité. Jeden z účastníkov priznal, že tam neexistoval lineárny priebeh. Podľa neho je nemožné odpovedať na otázku ako dlho, a prečo práve tie konkrétne spomienky. "Bolo to akoby som tam bol celé stáročia. Nebol som v čase ani v žiadnom priestore," vysvetlil nevysvetliteľné a dodal: "Bol to okamih a zároveň tisícka rokov. Obe no ani jedno."
Svedectvo muža na VIDEU, ktorý sa vrátil z neba: Počul som výkriky sestry, ako ma volá späť
Ďalší, ktorý prežil, prezradil niečo z čoho, mrazí. "Mohol som osobne prejsť do každého človeka a cítiť bolesť, ktorú vo svojom živote prežil. Mal som dovolené vidieť a cítiť ich pocity." V správe sa ďalej uvádza, že ide o znovuprežitie životných udalostí a môže postretnúť aj zdravých jedincov. To naznačuje, že znázornenie životných udalostí ako kontinuum existuje v kognitívnom systéme a pod vplyvom extrémnych podmienok, ako je napríklad psychologický alebo fyziologický stres, sa môžu vyskytovať vo zvýšenej miere.
