SOUL - Severokórejec I Song-ču žil v čase svojho detstva životom privilegovaných vrstiev v metropole Pchjongjang. Ako dospievajúci mladík ale musel bojovať o prežitie ako člen pouličného gangu. Bol to jeden z mnohých zvratov na ceste, ktorá ho doviedla až na postgraduálne štúdium na univerzite v Británii.
Začiatkom 90. rokov I Song-ču býval s rodičmi v trojizbovom byte v Pchjonjangu. Chodil do školy a na hodiny taekwonda, vo voľnom čase navštevoval parky a bavilo ho voziť sa na ruskom kole. Predpokladal, že keď vyrastie, stane sa podobne ako jeho otec členom severokórejskej armády.
V roku 1994 ale život chlapca zásadne zmenila smrť zakladateľa a vodcu komunistickej KĽDR Kim Ir-sena. Otec, ktorý pracoval v armáde ako osobný strážca, s nástupom nového režimu Kim Čong-ila upadol do nemilosti a rodina bola nútená utiecť z hlavného mesta. Aby rodičia zatajili pred synom hroziace nebezpečenstvo, povedali mu, že idú na dovolenku. Aj Song-ču chcel otcovi veriť, ale keď nastúpili do špinavého zničeného vlaku, zmocnili sa ho pochybnosti.
"Videl som žobrákov - deti v mojom veku - a bol som v šoku. Pýtal som sa otca: "Sme ešte stále v Severnej Kórei?" Pretože v Pchjongjangu nás učili, že KĽDR je jednou z najbohatších krajín sveta," uviedol. Cieľovou stanicou rodiny bolo mesto Kjongsong na severozápade krajiny, kde sa nasťahovali do maličkého, nevykurovaného domu. Mnoho spolužiakov, s ktorými I Song-ču chodil do triedy, bolo podvyživených a vo výučbe zaostávali. Jedného dňa učitelia doviedli deti na priestranstvo a kázali im, aby sa posadili a pozerali sa. Objavili sa traja policajti so zbraňami, pred nich boli predvedení muž a žena a priviazaní k dreveným kolom. Divákov informovali, že muž bol pristihnutý pri krádeži a žena sa pokúsila utiecť cez hranicu do Číny. Obaja boli usvedčení z veľazrady a nasledovať mala verejná poprava. "Každý policajt vystrelil na odsúdencov tri guľky. Bum, bum, bum. Vytryskla krv. V čele mali dieru a zo zadnej časti hlavy nič nezostalo," spomína Song-ču.
Chlapec si na severe len ťažko zvykal na nové, kruté životné podmienky. Severnú Kóreu postihol hladomor a jedla bolo stále menej. Potom jeho otec nečakane oznámil, že odchádza do Číny poobzerať sa po nejakom jedle a že sa vráti o týždeň s ryžovými koláčikmi. Týždeň uplynul, ale otec sa nevrátil. Čoskoro nato mu mama povedala, že ide k tete pre jedlo. Song-ču sa bál, že by ho aj ona mohla opustiť, a držal sa stále pri nej. Nakoniec ale zaspal a ona odišla. Uvedomil si, že jediný spôsob, ako prežiť, je vytvoriť pouličný gang. Dal sa dokopy s ďalšími šiestimi chlapcami a spoločne sa učili, ako okrádať ľudí na uliciach či ako odviesť pozornosť predavačov, aby im mohli ukradnúť tovar zo stánkov na trhovisku. "Navzájom sme si absolútne dôverovali. Jeden za druhého sme boli ochotní položiť život, a tak sme prežili. Kamaráti ma zvolili za vodcu, pretože som ovládal taekwondo."
Pri stretoch s členmi nepriateľských gangov a s okradnutými farmármi prišli o život dvaja chlapci. Gang sa začal rozpadať. Song-ču bol zúfalý a začal užívať ópium. Po návrate do Kjongsongu sa stretol so svojím dedkom, ktorý po ňom neprestal pátrať odvtedy, čo rodina odišla z Pchjongjangu. Song-ču potom strávil niekoľko šťastných mesiacov na dedkovej farme. Jedného dňa mu akýsi cudzí muž odovzdal odkaz od otca, ktorý ho pozýval do Číny. S pomocou prevádzača sa mu podarilo pešo, s falošnými dokladmi prekročiť hranicu do Číny a odtiaľ odletel do Južnej Kórey. Tam sa konečne stretol s otcom. "Objal ma a obaja sme sa rozplakali. Mal som tisícky otázok, ale povedal som len: "Chýbal si mi, otecko". A on sa opýtal, kde je mama? A ja som sa rozplakal znova, pretože som to nevedel."
Ani po rokoch pátrania Song-ču a jeho otec nezistili, kde sa matka nachádza. V roku 2009 im prevádzač povedal o žene, ktorá žije v Číne a vizážou aj životným osudom sa podobá jeho mame. Ukázalo sa však, že to nie je ona. Jeho otec jej ale napriek tomu pomohol dostať sa z Číny.
V Južnej Kórei mal Song-ču spočiatku problémy s hľadaním vlastnej identity. Cítil sa izolovaný, jeho prízvuk svedčil o tom, že je zo severu a mnoho Juhokórejčanov sa k nemu správalo nedôverčivo. S novým životom sa vyrovnal, keď sa rozhodol zasvätiť život práci na zjednotenie oboch Kóreií. Verí, že by k nemu mohlo dôjsť počas jednej generácie. Trhoviská, kde kedysi kradol jedlo, sú podľa neho miestami, kde zmena začne.
Na štúdiá Song-ču odišiel z Južnej Kórey do Spojených štátov a Británie. Teraz dokončuje doktorandské štúdium zamerané na zjednotenie Kórejského polostrova. Svoj životný príbeh spísal ako ako knihu, ktorá vlani v septembri vyšla pod názvom Every Falling Star.
