KYJEV/PRAHA - Bez ukrajinského rodáka Sergeja Koroljova, ktorý sa narodil 12. januára 1907 v ukrajinskom Žytomyre, by Sovietsky zväz pravdepodobne v kozmických pretekoch s Američanmi nedosiahol toľko úspechov. Práve nadanému konštruktérovi, ktorý strávil niekoľko rokov v gulagu a neskôr bol dlho známy iba ako anonymný "hlavný konštruktér," vďačil ZSSR za prvú umelú družicu, prvého človeka vo vesmíre Jurija Gagarina alebo prvú ženu v kozme, Valentínu Tereškovovú.
Čínsky astronaut prehovoril o záhadných zvukoch vo vesmíre: Klopanie na kapsulu nevedia vysvetliť
Koroljov, ktorý vyrastal bez otca, sa pre aeronautiku nadchol už ako chlapec a vlastnou usilovnosťou sa vypracoval medzi uznávaných leteckých odborníkov. Zaoberal sa ale aj raketami a v 30. rokoch zaujal maršala Michaila Tuchačevského.
Po vojvodcovej poprave sa ale ocitol v hľadáčiku obávanej tajnej služby NKVD aj Koroljov a z lágru na Ďalekom východe sa dostal až po napadnutí Sovietskeho zväzu nacistami v roku 1941. Koroljov, Tupolev a ďalší mohli opäť začať pracovať v tajných väzenských pracoviskách, z ktorých vyšli napríklad kaťuše.
Koroljovova hviezda začala stúpať po vojne, kedy sa zoznámil s nemeckou raketovou technikou, na ktorej v tej dobe napokon stavali aj Američania. Počas niekoľkých rokov sa stal jedným z najvplyvnejších a súčasne "najutajenejších" mužov bývalého impéria, ktorý riadil výskum a výrobu balistických aj kozmických rakiet.
Koroljovovo meno bolo tajené až do jeho smrti v januári 1966. Konštruktérovo úmrtie výrazne prispelo k tomu, že ZSSR prehral preteky o Mesiac.
