WASHINGTON - Väčšina cicavcov má nudné sfarbenie, samá fádna hnedá a sivá - oproti tomu zebrie pruhy sú výrazné, krásne a predovšetkým zvláštne, hovorí americký vedec Tim Caro. Biológ, ktorý sa venuje divoko žijúcim zvieratám, strávil desať rokov pod horúcim tanzánskym slnkom, aby zistil, prečo majú zebry pruhy. Zašiel až tak ďaleko, že sa sám za zebru prezliekol. Svoju odpoveď však nakoniec našiel až v knižnici svojej domovskej Kalifornskej univerzity, napísal americký denník The Washington Post (WP).
Slávny vedec varuje: Pokrok privedie nakoniec ľudstvo do záhuby
Účel zebrích pruhov vyvádza vedca z miery už od čias Charlesa Darwina, ktorý o záležitosti debatoval so spriateleným viktoriánskym prírodopiscom Alfredom Russelom Wallaceom. Dnes sa podľa Cara venujú sfarbeniu zebier už asi len štyri skupiny vedcov.
Hypotéz je veľa. Tou najznámejšou a všeobecne prijímanou je, že pruhy slúžia ako maskovanie, pre zmätenie predátorov. Biológovia tiež prišli s názormi, že pruhy pomáhajú zebrám sa vzájomne rozpoznať, odrádzať hryzúce muchy, regulovať telesnú teplotu alebo varovať útočníkov, asi ako keď skunk svojimi pruhmi vysiela signál, že vlastní odporne zapáchajúci sekrét a je pripravený ho použiť.
Žiadna z týchto teórií ale nebola preukázaná, uvádza WP. Caro sa preto rozhodol ich jednu po druhej vyskúšať priamo v teréne, čo mu za pomoci metódy pokus-omyl trvalo desať rokov. A pretože skúmanie veľkých cicavcov nie je ľahkou úlohou, musel Caro zapojiť fantáziu.
Aby zistil, do akej miery fungujú zebrie pruhy ako maskovanie, vyrezal Caro z preglejky tvary koňa v životnej veľkosti a nalakoval ich. Svojich kolegov požiadal, aby ich pozorovali za úsvitu a pri západe slnka, kedy sú levy a ďalšie zvieratá, ktoré zebry lovia, najaktívnejšie. Problém ale bol v tom, že svetlo sa odráža inak od umelých farieb a inak od ozajstnej zvieracej srsti. Caro preto prehodil cez stoličky zebrie, antilopie a pakonie kože. Spolupracovníkom zadal, aby ich pozorovali v rôznych denných časoch, okrem iného aj v noci. "Tento experiment ma stál v očiach mojich spolupracovníkov časť môjho spoločenského kreditu. Nechápali, prečo majú v noci pozerať na zvieracie kože," napísal Caro vo svojej novej knihe Zebra Stripes (Zebrie pruhy).
Pokus ukázal, že zebry sú dobre viditeľné. Ľudské oko by ale mohlo vidieť zebry inak ako oko levie, preto Caro simuloval videnie zebry levím zrakom. Ani tento experiment ale žiadny prielom nepriniesol.
Predchádzajúce prieskumy ukázali, že bodavé muchy, vrátane muchy tse-tse, nerady pristávajú na pruhovaných plochách. Caro ale vedel, že muchy obvykle sadajú na pohybujúce sa zvieratá, preto chcel otestovať hýbajúce sa pruhy. Nechal si u krajčíra v tanzánskom Dar es Salaame ušiť pruhovaný prevlek, v ktorom sa potom pomaly prechádzal zebrím teritóriom a počítal, koľko múch na neho sadne. Rovnaký pokus zopakoval s prehodenou zebrou kožou. Bolo to nervy drásajúce. "Kráčať národnými parkami, v ktorých žijú levy, zahalený v zebrej koži a ďaleko od auta, to nie je úplne najrozumnejšia vec," spomína vedec.
Ani tento pokus ale nič nedokázal, podobne ako nasledujúce. "Každé leto som prišiel s novým vybavením a novými nápadmi, ale nakoniec som sa v októbri vracal v depresii, pretože nič nefungovalo. Po nejakom čase som si myslel, do hája, ja stále neviem, prečo majú zebry pruhy," uviedol biológ.
Tvrdí, že odpoveď na neho čakala v knižnici Kalifornskej univerzity v meste Davis, kde pracuje. So svojimi kolegami použil všetky teórie k vytvoreniu máp miest, kde žijú zebry alebo podobné pruhované druhy. Tieto mapy potom skombinoval s mapami znázorňujúcimi miesta, kde žijú levy a bodavé muchy. Do úvahy vzal aj ďalšie faktory, ako teplotu a klímu. "Z tejto komparatívnej analýzy jasne vyplynulo, že pruhy súvisia s hojným výskytom bodavých múch."
Zebry majú teda pruhy preto, aby odradili muchy, je Caro pevne presvedčený. Vraj ho to neprekvapilo: okrem toho, že je tento hmyz otravný, prenáša tiež na zebry smrteľné choroby a pripravuje ich o množstvo krvi. Teraz vedec chce obrátiť svoju pozornosť práve k bodavým muchám a ich averzii voči pruhom.
