CHELMNO - Prvým nacistickým vyhladzovacím táborom, kde sa začalo vraždiť prostredníctvom plynových komôr, v ktorých sa najskôr používal oxid uhoľnatý z výfukových plynov, sa stalo Chelmno nad Nerom. Zriadený bol 8. decembra 1941. V tábore, známom tiež pod nemeckým názvom Kulmhof, bolo zabitých 150 000 až 300 000 ľudí, prevažne Židov z neďalekého lodžského geta. V Chelmne zahynuli ale aj deti z Lidíc a Ležákov alebo dve sestry spisovateľa Franza Kafku.
V Chelmne sa používali na zabíjanie nákladné vozne, ktoré mali do nákladového priestoru vyvedený výfuk. Tento fakt tábor odlišoval od ostatných vyhladzovacích táborov, ktoré začali vznikať v rámci Operácie Reinhard (podľa Reinharda Heydricha) od roku 1942.
Na tomto mieste od ráno do popoludnia zavraždili tisíce ľudí
Chelmno nad Nerom sa nachádzalo v ríšskej župe Warthegau (Povartie). Hlavnú časť tábora nacisti vybudovali v miestnom opustenom panstve, ďalšia časť bola postavená v neďalekom lese, v ktorom nacisti pochovávali svoje obete. Vedením tábora boli poverení nacistickí pohlavári, ktorí už mali skúsenosti s vraždením telesne a duševne postihnutých v rámci programu tzv. eutanázie. Ako prví boli v tábore vyvraždení Židia z okolitých dedín; od januára 1942 začali do Chelmna prúdiť transporty Židov z lodžského geta.
Vraždenie v tábore pokračovalo až do marca 1943, kedy nacisti zbúrali časť tábora v dedine a zavraždili posledných žijúcich väzňov. Na začiatku roka 1944 sa ale rozhodli uzavrieť lodžské geto, takže vražedná mašinéria v Chelmne ešte pokračovala v júni a júli 1944. Definitívne nacisti tábor opustili 17. januára 1945.