BRATISLAVA - Cestovanie mestskou hromadnou dopravou je plné úskalí, ktoré nám vedia pekne zdvihnúť žlč. Jedna Slovenka sa napríklad posťažovala na to, že keď nedávno neuvoľnila miesto dôchodcovi, ten začal poriadne frflať. No celý jej príbeh sa nakoniec otočil proti nej.
Je nepísané pravidlo, že starým ľuďom by mali tí mladší uvoľniť miesto v mestskej hromadnej doprave, no pravdou je, že je na svedomí každého z nás, či sa podľa toho bude riadiť. A keď sa neriadi, musí mať na to dobrý dôvod. Tak, ako vraj mala slečna, ktorá sa nepostavila, keď nastúpil starší muž, ktorý mal očividne problémy s chodením. Citujme teda z jej spovede na facebookovej stránke Priznania žien, v ktorej sa posťažovala na správanie niektorých seniorov.
"Vážení starí ľudia,
Nakoľko nemám dosť peňazí, aby som sa vyvážala autom, chodím autobusmi, v ktorých som si vypočula veľa vašich dialógov, ale častejšie monológov.
Chcem vás poprosiť:
1. Uvedomte si, že keď sa rozprávate sami so sebou nahlas v autobuse, to je diagnóza.
2. Uvedomte si, že aj keď bola vaša doba super, už je tu iná, rýchlejšia a modernejšia, a nám mladým nezostáva nič iné, iba sa jej prispôsobiť, lebo by nás svet zožral zaživa.
3. Áno, dnešné deti sú hrozné, rozmaznané, bez rešpektu a mnohé z nich by si zaslúžilo jednu výchovnú. Ale keď k vám príde na návštevu takéto vnúča, tak sa radšej zamyslite, kde ste vy vo výchove svojich detí urobili chybu a radšej vnúčatá učte o svete.
Milé prekvapenie pre cestujúcich: Vodič bratislavskej MHD s nimi oslávil narodeniny
4. Uvedomte si, že v dnešnej dobe kopec z nás vstáva povedzme o piatej ráno. Cestujeme do práce, kde makáme ako šróby, a kým sa konečne dostaneme busmi domov v príšerných zápach, je koľkokrát sedem hodín večer. Môžeme si akurát navariť večeru, umyť sa a ísť spať. Musíme brať brigády navyše, aby sme nejako vyžili. Aby sme s partnerom nemuseli navždy bývať u rodičov. Preto nám, prosím, dovoľte ten čas strávený v autobuse kukať do mobilu a písať si s kamarátmi alebo mamou, ktorú sme už mesiac nevideli, lebo nemáme čas.
5. Nakoľko je doba, aká je, aj my mladí máme zdravotné problémy. Po dvanástich hodinách v obchode, kde sme celý deň stáli, nás bolia nohy a chceme si sadnúť a oddýchnuť. To, že sme mladí, neznamená, že sme na baterky, a že nemáme nárok byť unavení a ubolení.
6. Keď už vám prekáža, že sedím a nepustíme vás, nezačnite sa rozkrikovať na celý autobus. Buďte slušní, ako žiadate, aby sme boli my k vám."
Viac nebolo treba, aby sa spustila vášnivá polemika o tom, kto má koho pustiť a kto má na čo nárok. Možno dotyčná čakala, že sa nájde mnoho ľudí, ktorí ju podporia a dajú za pravdu, no stal sa skôr pravý opak. Mnohí užívatelia sa zhodli v tom, že pravda je na oboch stranách. Obe skupiny obyvateľov by sa mali navzájom rešpektovať, odpustiť si zbytočné divadlo, no úcta by mala predsa len vyjsť najskôr zo strany mladých. "Na túto problematiku sa dá pozerať z viacerých pohľadov, ale pravdou je, že starší ľudia sa ťažko prispôsobujú novým veciam, preto je na mladých, aby sa sami od seba postavili a uvoľnili im miesto. Starší ľudia by si naopak mali uvedomiť, že aj mladí ľudia sú len ľudia, pracujúci, pretože doba je, žiaľ, ťažká. Treba vždy začať sám od seba," zhodnotila situáciu Laura.
Najviac príspevkov ale bolo kritických. Ľudia sa pozastavovali nad tým, že slečna je zahľadená len do seba a nedokáže sa vcítiť do kože starších spoluobčanov, ktorí toho majú za sebou oveľa viac než ona. "Milá slečna, ten váš výplod si odložte a keď budete mať 65 rokov, tak si ho prečítajte. Možno potom pochopíte, v akých bludoch ste žili," napísal Ján. "Vážený mladý človek brodiaci sa životom precpaným stresom, bolesťou, prácou, únavou, nedostatkom času, nepochopením. Sťažuje sa na frflanie príspevkom, ktorý frfľaním je - žiadny rozdiel. Žiadas iné správanie, slušnosť, rešpekt, tak, ako to žiadajú aj tí starší - opäť žiadny rozdiel," podotkla Amália.
{{ poll.title }}
{{ poll.title }}
{{ poll.thanks }}
{{ poll.title }}
{{ profiles[profileEvalueated.index].name }}
Zhoda: {{ profileEvalueated.weightPercentage }}%
