RÍM - Čo môžu rodičia urobiť, ak zistia, že ich dcéra prepadla anorexii, a ako to môžu spoznať? A môžu rodičia zabrániť tomu, aby sa ich dcéra stala anorektičkou? Na tieto otázky odpovedá v talianskom denníku Corriere della Sera profesor Stefano Erzegovesi, nutričný poradca a psychiater, šéf Centra pre poruchy príjmu potravy pri nemocnici San Raffaele v Miláne.
"Ako dieťa nemala Becca nikdy problémy s jedlom. Z mojich troch detí jedla najviac a nevyhýbala sa žiadnemu druhu pokrmov. Keď mala dvanásť, sa jedla začala strániť a jej hmotnosť sa stala problémom. Začala mať pocit, že je tučná. Najskôr vyhlasovala, že chce jesť zdravo, ale postupne odmietala čoraz viac druhov potravín a začala chudnúť. Netušili sme nič až dovtedy, než začala odmietať akékoľvek jedlo a jej porcie sa stále zmenšovali," hovorí Wendy.
Becca sa stávala ustrašenejšou a nezúčastňovala sa života rodiny. Potom začala klamať. V tom čase jedla v školskej jedálni bez dohľadu a keď sme sa jej spýtali, či jedla, povedala, že áno. Ale všetko jedlo v skutočnosti vyvracala a nič nám nepovedala. Dospievajúce dieťa môže zostať štyri dni zatvorené vo svojej izbe. To, že sa dievča trpiace anorexiou sťahuje z okolitého sveta a klame, sú príznaky typické pre túto chorobu, uvádza profesor Erzegovesi.
Anorexia pôsobí na mozog a postihnutá osoba má stále väčší strach z jedla. A čím viac chudne, tým je strach z jedla väčší. Racionálne dôvody nepostačujú. Mozog je vystavený mechanizmu obsesie. Anorektici sa síce zhodujú v tom, že nejako jesť musia, ale potom, keď to majú urobiť, jednoducho to nedokážu.
"Keď sme donútili Beccu k intenzívnej ambulantnej liečbe, myslela som, že je vyliečená a že zase všetko bude v poriadku. Vtedy sme si neuvedomovali, že jej choroba má pred nami veľký náskok. Prvý mesiac si svoju hmotnosť udržala, ale potom zase začala chudnúť. Lekár nariadil prevoz do nemocnice, pretože jej srdcová frekvencia bola príliš nízka. Okamžite dostala umelú výživu. Vtedy som si povedala, že dcéru musím zachrániť. Keď je telo vystavené trvalému hladovaniu, stáva sa hypermetabolickým. Becca dostávala v nemocnici 4500 kalórií denne, ale pribrala len pol kila," pokračuje matka chorej dievčiny.
Prirodzeným inštinktom tela je všetko spomaliť, aby zabránilo úmrtiu. Becca prestávala menštruovať. Mnohé anorektičky nemajú dosť vápnika, a to môže nenapraviteľne poškodiť kosti a orgány. Nastáva aj atrofia mozgu a pacient má senilnú demenciu akokeby mal 90 rokov, podotýka Erzegovesi.
Zásadnú úlohu v tom, aby sa anorektička zo svojej choroby vymanila, majú rodičia. "Po návrate z kliniky sme sa rozhodli donútiť ju jesť, bez ohľadu na to, koľko to zaberie času. Všetko sme kontrolovali. Sledovali sme ju, kým nezjedla posledné sústo," uvádza Wendy. Roky sa predpokladalo, že rodinné vzťahy sú príčinou porúch príjmu potravy. Nie je to tak. Porucha má mnoho príčin. "Dve hodiny trvalo, než zjedla tortillu s fazuľkami a tofu či rybu. Keď prvýkrát zjedla tri jedlá za deň, myslela som, že snáď spácha samovraždu. Bolo to strašné. Ale potom sa to už nestalo."
Pozor na to, čo si želáte: Z obéznej matky (44) sa za dva roky stala morbídna vychrtlina
Terapia má svoje vrcholy a pády, najmä spočiatku sú veľmi ťažké momenty. Rodičia na to musia byť pripravení. Zotavovanie je veľmi pomalé, trvá tri až päť rokov. Čo možno urobiť proti tomu, aby sa z dcéry nestala anorektička? Našu pozornosť má vyburcovať to, že dcéra si vyžaduje "zdravé" pokrmy a prejavuje znaky prílišného perfekcionizmu. Často ide o adolescentov, ktorí sú zodpovední, v škole dosahujú dobré výsledky, nikdy neprídu neskoro domov a neklamú. Ak potomok má takéto vlastnosti a začína čoraz menej vychádzať von, menej jesť a zatvárať sa na dlhší čas v izbe, musíme sa začať pýtať. A ak máme pochybnosti, treba sa obrátiť na odborníka.
