RÍM - Rozvod, úmrtie v rodine či problémy v zamestnaní môžu vyvolať poruchy príjmu potravy. Podľa jednej britskej štúdie sa ukázalo, že 15 percent opýtaných žien sa s týmto problémom stretávalo. Ide však o to, že u dospelých je obtiažna ako diagnóza, tak liečba, napísal taliansky denník Corriere della Sera.
Kráska začala zdravo jesť: Nedopadnite ako ona! Namiesto dokonalosti prišla životná chyba
Poruchy príjmu potravy, ako je anorexia a bulímia, sa nevyskytujú len u dospievajúcich dievčat, ale môžu prepuknúť aj vo vyššom veku, medzi štyridsiatym a päťdesiatym rokom. Britská štúdia zahŕňala 5300 žien stredného veku. Vyplynulo z nej, že tieto poruchy vyvoláva šok z rozvodu, ťažké sklamanie v práci či hlboký zármutok. Každá šiesta žena za svojho života bojovala s anorexiou alebo bulímiou a 3,6 percenta žien im čelilo v poslednom roku.
Súdilo sa, že v tomto veku ženy prekročili chúlostivé obdobie pre vznik porúch príjmu potravy, ktoré sa najčastejšie spájajú s pubertou. Výskum však ukázal, ako môžu nečakané a stresujúce zmeny vyvolať poruchu príjmu potravy u ľudí s biologickými či genetickými predpokladmi k tejto patológii.
Navyše vyšlo najavo, že ženám nad štyridsať rokov hrozí vyššie riziko bulímie, ak im v útlom veku chýbala materská láska. Naopak dobrý vzťah matky s dcérou znižuje riziko vzniku bulímie o 20 percent. Úmrtie jedného z rodičov v detstve zvyšuje riziko vývoja porúch príjmu potravy dokonca šesťnásobne.
Štúdia University College v Londýne a Icahn School of Medicine v New Yorku je prvou, ktorá sa zaoberá touto problematikou u žien medzi štyridsiatym a päťdesiatym rokom života. "Poruchy príjmu potravy môžu byť vyvolané sériou traumatických situácií a rozvod je nepochybne stresujúcim momentom. Ženy o tom často mlčia, pretože nevedia, že v rovnakej situácii je mnoho iných. Mnohé ženy, ktoré sa zúčastnili tejto štúdie, sa nám zverili, že to bolo prvýkrát, čo hovorili o problémoch, ktoré museli prekonávať," uvádza hlavná autorka štúdie doktorka Nadia Micaliová.
Britská BBC informovala o prípade 48-ročnej Julie Sprinksovej, ktorá túto problematiku názorne ukazuje. "Prvýkrát som trpela anorexiou, keď som mala štyridsaťštyri rokov. Bol to pre mňa šok, vedela som, že jem stále menej, ale nikdy mi nenapadlo, že sa stanem anorektičkou. Bola som nešťastná v práci a mala som malú sebaúctu. Mala som depresie a zdalo sa mi, že nestojí za to, aby som jedla. Chcela som odísť zo života," uviedla táto žena. Keď sa zrútila v zamestnaní, previezli ju do nemocnice a lekári u nej konštatovali anorexiu a depresie a musela sa liečiť. Jej váha bola nebezpečne nízka. Dnes pribrala a uvedomuje si, čo sa jej stalo.
Sú poruchy príjmu potravy v dospelom veku skutočne vzácne? "Sú rozhodne menej časté, v priemere pripadajú na desať adolescentov s poruchami dve ženy nad štyridsať rokov s chronickou anorexiou. Tieto prípady sú početnejšie než v minulosti, ale to možno súvisí aj s väčšou informovanosťou," uvádza psychiater Stefano Erzegovesi z Centra pre poruchy príjmu potravy pri milánskej nemocnici San Raffaele. "Ochorenie vo vyššom veku je väčšinou spojené so stresujúcimi udalosťami, ako je veľké sklamanie v láske, rozvod, smútok či problémy v zamestnaní, či už ide o prepustenie alebo pocit nedocenenia. Ide väčšinou o ženy, ktoré mali v živote už čo do činenia sa skrytou formou poruchy príjmu potravy," dodáva.
"Poruchy príjmu potravy sa prejavujú v stredne ťažkej forme a často sú skryté za zvýšenou telesnou aktivitou prejavujúcou sa nielen cvičením, ale napríklad aj neustálym upratovaním v domácnosti. Terapia dospelého je rovnaká ako u maloletého, ale liečiť dospelého je zložitejšie. Ten často diagnózu neprijme. Okrem toho dospelé ženy nemajú takú zásobu energie ako dievčatá a sú oveľa zraniteľnejšie," konštatuje Stefano Erzegovesi.