BRATISLAVA - Piť alebo nepiť kravské mlieko? Táto otázka na internetových portáloch venovaných zdraviu čoraz častejšie rozpútava diskusie o prospešnosti a škodlivosti mlieka. Odporcovia mlieka tvrdia, že veľmi zahlieňuje organizmus, zástancovia ho naopak považujú za takmer dokonalú potravinu.
Podľa vedúcej Poradne zdravia pri Regionálnom úrade verejného zdravotníctva v Bratislave (RÚVZ) Alžbety Béderovej, mlieko je potravinou, ktorá obsahuje všetky základné živiny. Až 98 percent mliečnych bielkovín organizmus podľa nej využije vo svoj prospech. V mlieku sa po pasterizácii zničí 99,5 percenta baktérií, ale ostáva v ňom dostatok výživných látok, dodala.
Mlieku by sa mali podľa Béderovej vyhnúť iba chorí ľudia. "Buď sa jedná o alergiu na mliečnu bielkovinu alebo intoleranciu na mliečny cukor, čiže laktózu," priblížila. Alergiou na mliečnu bielkovinu trpia tri percentá ľudí, postihuje hlavne deti. Kravské mlieko vtedy odporúča z jedálneho lístka vylúčiť a hľadať iný zdroj bielkovín.
Neznášanlivosť laktózy sa prejavuje nadúvaním, kŕčmi v bruchu a hnačkami rôzneho stupňa. Podobné príznaky má podľa Béderovej 14 percent populácie. Títo ľudia sa však nemusia definitívne zriecť mliečnych výrobkov. "V jogurtoch, acidofilnom mlieku, zakysanke, ale aj syroch sa laktóza znižuje kvasením a prítomný enzým laktáza rozkladá jej zvyšky," povedala Béderová.
Opačný názor má terapeutka zo Štúdia zdravia Daniela Kellerová. Mlieko a mliečne výrobky neodporúča ľuďom, ktorí chcú detoxikovať svoj organizmus. "Mliečne výrobky vyvolávajú zahlienenie organizmu. Ten hlien škodlivé mikroorganizmy používajú ako stavebný materiál pre vytváranie opuzdrených infekčných ložísk," povedala ČTK Kellerová.
Na Slovensku možno okrem kravského dostať aj ovčie a kozie mlieko. Zástancovia obidvoch názorov tieto druhy mlieka svorne odporúčajú. V nespracovanom kozom mlieku sa však častejšie objavujú rôzne choroboplodné zárodky. Na trhu sú rozšírené aj takzvané rastlinné mlieka, napríklad sójové, mandľové, kokosové alebo ryžové.
Medzinárodný deň mlieka si od roku 1957 pripomíname 26. mája. Lekári a odborníci na výživu sa vtedy na konferencii vo Švajčiarku rozhodli zdôrazniť význam mlieka a jeho konzumácie v záujme udržania zdravia.
Mlieku by sa mali podľa Béderovej vyhnúť iba chorí ľudia. "Buď sa jedná o alergiu na mliečnu bielkovinu alebo intoleranciu na mliečny cukor, čiže laktózu," priblížila. Alergiou na mliečnu bielkovinu trpia tri percentá ľudí, postihuje hlavne deti. Kravské mlieko vtedy odporúča z jedálneho lístka vylúčiť a hľadať iný zdroj bielkovín.
Neznášanlivosť laktózy sa prejavuje nadúvaním, kŕčmi v bruchu a hnačkami rôzneho stupňa. Podobné príznaky má podľa Béderovej 14 percent populácie. Títo ľudia sa však nemusia definitívne zriecť mliečnych výrobkov. "V jogurtoch, acidofilnom mlieku, zakysanke, ale aj syroch sa laktóza znižuje kvasením a prítomný enzým laktáza rozkladá jej zvyšky," povedala Béderová.
Opačný názor má terapeutka zo Štúdia zdravia Daniela Kellerová. Mlieko a mliečne výrobky neodporúča ľuďom, ktorí chcú detoxikovať svoj organizmus. "Mliečne výrobky vyvolávajú zahlienenie organizmu. Ten hlien škodlivé mikroorganizmy používajú ako stavebný materiál pre vytváranie opuzdrených infekčných ložísk," povedala ČTK Kellerová.
Na Slovensku možno okrem kravského dostať aj ovčie a kozie mlieko. Zástancovia obidvoch názorov tieto druhy mlieka svorne odporúčajú. V nespracovanom kozom mlieku sa však častejšie objavujú rôzne choroboplodné zárodky. Na trhu sú rozšírené aj takzvané rastlinné mlieka, napríklad sójové, mandľové, kokosové alebo ryžové.
Medzinárodný deň mlieka si od roku 1957 pripomíname 26. mája. Lekári a odborníci na výživu sa vtedy na konferencii vo Švajčiarku rozhodli zdôrazniť význam mlieka a jeho konzumácie v záujme udržania zdravia.
