KYJEV - Systematické vyvražďovanie európskych Židov začalo v júni 1941 po napadnutí Sovietskeho zväzu nacistami. Pre tento účel boli zriadené jednotky Einsatzgruppen, ktoré vraždili aj politických komisárov, komunistov a ďalšie nežiaduce osoby. Mementom tejto kapitoly holokaustu sa stal masaker v rokline Babyn Jar na okraji Kyjeva, kde pred 70 rokmi behom dvoch dní - 29. a 30. septembra 1941 - nacisti zastrelili 33 771 kyjevských Židov.
V ďalších rokoch okupácie v tejto rokline skončili životy podľa niektorých odhadov až 200-tisíc ľudí. Podobné masakre sa odohrali aj na iných miestach bývalého Sovietskeho zväzu. Babyn Jar bol ale výnimočný svojím rozmerom, rýchlosťou a brutalitou.
V Kyjeve žilo v tom čase okolo 150-tisíc Židov, časť z nich sa zachránila evakuáciou na východ alebo vstupom do Červenej armády, niektorých ukryli ukrajinskí susedia. Desať dní po príchode nacistov sa po celom meste objavila vyhláška v ruštine, ukrajinčine a nemčine: "Všetci Židia mesta Kyjev a jeho okolia sú povinní dostaviť sa v pondelok 29. septembra 1941 do ôsmej hodiny ráno na roh ulíc Melnykova - Dokterivská (pri cintoríne). Vezmú si so sebou svoje dokumenty, peniaze a cennosti, teplé oblečenie a spodnú bielizeň. Kto zo Židov neuposlúchne tento rozkaz a bude pristihnutý na inom mieste, bude zastrelený. Kto z občanov vnikne do prázndych židovských bytov z úmyslom kradnúť, bude zastrelený." Niektorí tak uverili povestiam, že je to iba výzva na deportáciu, a nezarazilo ich vraj ani urážlivé oslovenie "Židia (židáci) namiesto neutrálneho "Jevreji".
Miestom hroznej udalosti sa stala 150 metrov dlhá, 30 metrov široká a 15 metrov hlboká "Babia roklina", ktorá sa nachádzala neďaleko pravoslávneho a židovského cintorína. Akcie sa zúčastnili okrem jednotiek Einsatzgruppen oddiely policajného práporu a ukrajinská milícia. Ľudia, ktorí prišli na udané miesto, boli vyzvaní, aby sa vyzliekli a odovzdali cennosti. Potom boli za neustáleho bitia nahnaní na okraj rokliny, kde boli postrieľaní. Ich bezvládne telá padali rovno do rokliny. Ďalších donútili, aby si ľahli na mŕtve telá a nacisti ich strieľali do zátylku jedného po druhom. Podľa nemeckých záznamov bolo v rokline v dňoch 29. a 30. septembra zastrelených 33 771 osôb.
Len niekoľko málo ľuďom sa podarilo masaker prežiť. "Ľudia za pár sekúnd zošediveli, matky prichádzali o rozum, keď im nacisti vytrhávali batoľatá z náručia a hádzali ich za násyp z piesku. Nahých ľudí zoradili v zástupoch po dvoch či troch a odvádzali ich za hrádzu. Ľudia sa odtiaľ nevracali," popísala vtedajšie hrôzy kyjevská herečka Dina Proničevová, jedna z mála očitých svedkov masakru, ktorá prežila.
Nad celým územím neustále po oba dni krúžilo lietadlo, aby hluk motorov prehlušil streľbu a väčšina obyvateľov Kyjeva si spočiatku myslela, že Židia boli deportovaní. Viacerí vrahovia údajne mali psychické problémy predovšetkým kvôli zabíjaniu žien, starých ľudí a detí. Časť velenia ale skôr kritizovala zbytočnú stratu munície pri takomto druhu popráv a tieto úvahy nakoniec viedli k vzniku plynových komôr.
Najväčší masaker nacistických zabijackych jednotiek: V masových hroboch skončilo 28-tisíc ľudí
Popravy pokračovali v Babynom Jare aj potom. Obeťami boli okrem Židov hlavne sovietski vojaci, Rómovia, pacienti psychiatrických liečební a Ukrajinci. Kúsok od Babynho Jaru, v kyjevskej štvrti Syrec, bol zriadený tábor smrti, ktorého preživší väzni po vojne tvrdili, že nacisti spálili 150-tisíc až 180-tisíc tiel vykopaných z rokliny, keď sa pri odchode z Kyjeva v roku 1943 pokúsili svoj zločin zahladiť. Hlavní organizátori masakru, nacistickí velitelia Kurt Eberhard, Friedrich Jeckeln, Otto Rasch a Paul Blobel, skončili po vojne pred súdom.
Eberhard spáchal v roku 1947 ešte pred vynesením rozsudku samovraždu. Jeckeln bol rok predtým popravený, Rasch zomrel vo väzení v roku 1948 a Blobela popravili v roku 1951. Sovietske vedenie odmietalo po vojne priznať židovský charakter masakru a až v 70. rokoch bol na mieste tragédie postavený pomník obetiam.
