PRAHA - Jedným z hrdinov protinacistického odboja za druhej svetovej vojny bol aj Alfréd Bartoš. Veliteľ výsadkovej skupiny Silver A, ktorá spolupracovala so skupinou Anthropoid pri atentáte na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha, vybudoval v protektoráte rozsiahlu sieť spolupracovníkov, ktorá mala v čase svojej najväčšej aktivity viac ako 140 členov. Bartoš, ktorý sa narodil pred 100 rokmi, 23. septembra 1916 vo Viedni, a vyrastal v Sezemiciach na Pardubicku, zvolil 22. júna 1942 po naháňačke s gestapom dobrovoľnú smrť. Mal 25 rokov. O dva dni neskôr bola v súvislosti s pôsobením jeho skupiny Nemcami vypálená obec Ležáky.
Obeť nemeckého besnenia: Pred 74 rokmi nacisti vyhladili obec Ležáky, krutý osud obyvateľov
Pamätníci spomínali, že Bartoš bol vynikajúci vojak, prísny až pedantný, ale aj odvážny a statočný. Zhodovali sa však aj v tom, že mal slabosť pre nežné pohlavie. V Pardubiciach získal pre seba a svojich kolegov niekoľko tajných bytov a tiež zamestnanie. Na zhruba polročnom pobyte Bartoša a jeho kolegov v tomto východočeskom meste je pozoruhodné aj to, že hoci o ich pobyte vedeli desiatky ľudí, nikto ich Nemcom neudal.
Bartoš sa narodil v rodine krajčíra, rodina sa po skončení prvej svetovej vojny presťahovala do Sezemíc pri Pardubiciach, kde jeho otec začal pracovať ako pekár. Alfréd vyštudoval meštiansku školu a v roku 1935 reálne gymnázium. Potom nastúpil na základnú vojenskú službu k jazdeckému pluku a v roku 1937 vyštudoval Vojenskú akadémiu v Hraniciach na Morave. Do okupácie 15. marca 1939 pôsobil u dragúnskeho pluku v Pardubiciach.
V roku 1939 legálne vycestoval do Francúzska, kde bol krátko v Cudzineckej légii. S 2. československým plukom sa zúčastnil bojov na francúzskom fronte, po porážke Francúzska odišiel do Anglicka, kde sa stal veliteľom čaty.
Na jar 1941 sa dobrovoľne prihlásil k výcviku na plnenie osobitných úloh v nepriateľskom tyle. Po absolvovaní výcviku bol vymenovaný veliteľom skupiny Silver A, ktorej hlavnou úlohou bolo udržiavanie spojenia s Anglickom a odovzdávanie dôležitých správ o dianí v protektoráte prostredníctvom vysielačky (krycie meno Libuša).
Výsadok bol vykonaný spoločne s účastníkmi skupín Anthropoid a Silver B v noci z 28. na 29. decembra 1941. Vysadený bol spoločne s Jozefom Valčíkom a Jiřím Potůčkom kvôli zlej navigácii neďaleko Poděbrad (namiesto pôvodne plánovanej obce Vyžice pri Chrudime). Pre plnenie svojej úlohy bol vybavený protektorátnymi dokladmi znejúcimi na krycie meno Emil Sedlák.
Bartošovi sa podarilo vybudovať rozsiahlu sieť spolupracovníkov (majúcu až 140 príslušníkov) a v marci 1942 obnoviť kontakt so štábnym kapitánom Václavom Morávkom, stratenom po likvidácii vysielačiek Sparta I a Sparta II. Jeho skupine sa tiež podarilo zriadiť stredisko pre príjem vysadených parašutistov u knihára Jána Vojtíška v kúpeľoch Bělohrad. V odbojovej činnosti mu pomáhal okrem iného pardubický hotelier Arnošt Košťál.
Vysielačku schovali do lomu Hlboká pri Ležákoch, ktorého správcom bol bývalý poručík československej armády Jindřich Vaško. Umiestnili ju do úkrytu v dvojitom strope strojovne lomu. Obsluhoval ju Potůček. Od polovice januára 1942 posielal depeše do Londýna. Jeho správy sa týkali predovšetkým vojenskej a hospodárskej situácie. Aby nebola Nemcami vysielačka objavená, menila svoje stanovisko. V polovici apríla 1942 sa vrátila Libuša do lomu Hlboká. Telegrafista Potůček sa usadil v mlyne.
Po útoku v Prahe na Heydricha 27. mája 1942 bolo vyhlásené stanné právo a začalo hromadné zatýkanie a popravy. Medzi odsúdenými na smrť bolo i mnoho členov z rodín parašutistov. Bartoša, ktorý bol už v januári 1942 povýšený na kapitána, gestapo vypátralo 22. júna 1942 na mieste jeho bydliska v Pernerovej ulici v Pardubiciach. Po krátkej naháňačke sa nadporučík v bezvýchodiskovej situácii smrteľne postrelil.
Nacisti v tom čase už vedeli aj o vysielačke umiestnenej v obci Ležáky. Trest pre ich obyvateľov, ktorí pomáhali parašutistom bol zničujúci. Na Ležáky zaútočilo 24. júna 1942 niekoľko stoviek ozbrojencov. Osadu zapálili a všetky cennejšie veci gestapo ulúpilo. Na Zámočku v Pardubiciach 13 detí oddelili od matiek a odviezli do pražského rasového a osídlovacieho úradu. Na pardubické popravisko odviedli najprv ženy, potom mužov. Až do svitania odvážali za ozbrojeného sprievodu ich telá do krematória. Popol gestapo zabavilo a rozmetalo. Len časť dokázali zamestnanci pardubického krematória uschovať.
Valčík z výsadku Silver A sa na jar 1942 pripojil ku skupine Anthropoid a pomáhal s prípravami atentátu na Heydricha. Spolu s ďalšími šiestimi výsadkármi potom 18. júna 1942 spáchal samovraždu v krypte pravoslávneho kostola pod pražským Karlovým námestím.
Najdlhšie z výsadku unikal Potůček. Medzi dedinou Tŕňová a Rosicami nad Labem ho však 2. júla 1942 v kroví zastrelil český četník. Po oslobodení republiky bol Bartoš in memoriam povýšený do hodnosti štábneho kapitána jazdectva a v roku 2002 mu bola posmrtne udelená hodnosť plukovníka Armády ČR.
