BRATISLAVA - Milujú sa, starajú sa o seba, no slovenské úrady im napriek všetkému stále nedovolia oficiálne zlegalizovať svoj vzťah. A tak si Tomáš a George povedali áno aspoň symbolicky. O prvej homosexuálnej svadbe na Slovensku a aj o iných veciach s tým súvisiacich sa dočítate v nasledujúcom rozhovore.
Tridsaťštyriročný Tomáš a o tri roky starší George sa symbolicky zosobášili koncom augusta v kaštieli v Liptovskom Hrádku. Miesto ako stvorené na takúto slávnostnú udalosť. Jednu svadbu - tú legálnu v USA, už mali za sebou; teraz si však chceli povedať "áno" aj pred Tomášovou rodinou a priateľmi. V tejto súvislosti sme sa preto s mladým Slovákom porozprávali. Zaujímalo nás, ako vníma prístup slovenských úradov k registrovaným partnerstvám.
Ako ste sa s Georgom zoznámili a kde žijete?
George je Brazílčan, ja pochádzam zo Žiliny. Zoznámili sme sa v Londýne pred takmer desiatimi rokmi prostredníctvom internetovej zoznamky. álu. Ukázalo sa, že bývame v tej istej štvrti, ale napriek tomu sme sa nikdy predtým nestretli. Bola to túžba na prvé kliknutie a láska na seba tiež nenechala dlho čakať. Teraz žijeme v San Franciscu. Do Ameriky sme prišli najprv kvôli mojej práci a po troch rokoch vo Washingtone som pre zmenu ja nasledoval manžela za jeho prácou do Kalifornie.
Čo vás primälo k tomu, aby ste si takto symbolicky verejne povedali "áno"? Ako na vašu svadbu reagovalo okolie? Máte zo svadby aj nejaké úsmevné zážitky?
Tých dôvodov bolo viacero. Oficiálne sme uzavreli manželstvo vlani koncom mája vo Washingtone, bez hostí, len my dvaja. Manželský sľub sme ale chceli vysloviť v kruhu najbližších na mieste, odkiaľ máme veľa krásnych spoločných spomienok, kde som ja vyrastal a George sa naučil lyžovať. Symbolická svadba bola príležitosťou zoznámiť naše rodiny a priateľov a ja som sa vyžíval v predstavovaní krás a chutí Slovenska zahraničným hosťom.
Naši blízki nás maximálne podporujú a tešia sa z nášho šťastia, žiadne negatívne reakcie sme nezaznamenali. Bohužiaľ, mnoho párov rovnakého pohlavia na Slovensku sa neteší rovnakej podpore od svojho okolia. V tomto by snáď mohla naša svadba poskytnúť pozitívny príklad. Láska je krásna vec a ak vám na niekom naozaj záleží, jeho snahu o šťastie by ste mali chrániť a podporovať aj keď sa možno nezhoduje s tým, čo ste si ako rodič, súrodenec alebo kamarát niekedy v minulosti vysnívali.
Na svadbe sme zažili aj viacero úsmevných momentov. Jedným z nich bolo vystúpenie folkloristu, ktorý hosťom predviedol tradičné ľudové nástroje a niektorých z nás sa snažil naučiť plieskať bičom. Brazílčanom to išlo lepšie ako Slovákom a George plieskal zo všetkých najlepšie.
Čo si myslíš o tom, že na Slovensku nie sú stále uzákonené registrované partnerstvá?
Je smutné, že v otázke registrovaných partnerstiev, tak ako aj v mnohých iných veciach, sa Slovensko ocitá na chvoste Európy. Snaha o zrovnoprávnenie zväzkov párov rovnakého pohlavia sa pritom opiera o tie isté ideály, ktoré inšpirujú aj mnohé "tradičné" manželstvá. Ideály lásky, oddanosti, úprimnosti a bezpečia vytvárajú predpoklad pre osobné šťastie partnerov, čo je samo o sebe dostatočným dôvodom na to, aby štát pomáhal rovnako všetkým párom, ktoré sa snažia realizovať tieto ideály vo vlastných životoch.
Stabilné rodinné prostredie zároveň prospieva deťom, ktoré v ňom vyrastajú. Nie každý pár sa rozhodne vychovávať deti, ale tým, ktorí sa podujmú na túto neľahkú úlohu by spoločnosť mala pomáhať bez ohľadu na ich orientáciu. Výskum jasne ukazuje, že homosexuálne páry sú rovnako schopné byť dobrými rodičmi ako heterosexuálne páry. Ak deti vyrastajúce v takých rodinách na Slovensku trpia nie je to v dôsledku inej orientácie ich rodičov, ale v dôsledku neistoty a diskriminácie, ktorej sú takéto rodiny vystavené.
Myslíš si, že slovenská spoločnosť bude na niečo také vôbec niekedy pripravená?
O tom nemám najmenšie pochybnosti. Spoločnosť musí dospieť, hodnotovo, kultúrne aj ekonomicky a tieto nádoby sú vzájomne prepojené. Mnohým ľuďom príde tempo pokroku na Slovensku príliš pomalé, ale faktom je, že vyspelé krajiny postupne dobiehame. V poskomunistických krajinách sa spoločenský dialóg o základných demokratických hodnotách začal iba nedávno. Slobodu sme dostali takpovediac zo dňa na deň, ale zmena myslenia ľudí a vnímania inakosti sa nedá dosiahnuť revolúciou a nasilu, ale iba trpezlivým presviedčaním a diskusiou. Vývoj vo vyspelejších krajinách dáva nádej, že toto úsilie bude nakoniec úspešné aj na Slovensku. Potrebujeme však čo najviac aktívnych občanov pripravených argumentovať, vysvetľovať, demistifikovať a ísť príkladom.
Niektorí ľudia tvrdia, že zväzky párov rovnakého pohlavia znehodnocujú inštitút manželstva. Čo na to hovoríš?
Toto tvrdenie si mýli príčiny a dôsledky. Inštitút manželstva prechádza určitým vývojom a jeho postavenie v spoločnosti slabne. Tento trend je výsledkom rozsiahlych a neodvratných ekonomických a sociálnych zmien za ostatných dvesto rokov, ktoré väčšinu ľudí vo vyspelom svete vymanili z akútnej chudoby a umožnili im upriamiť svoju pozornosť na niečo viac ako iba holé prežitie a maximálne rozmnožovanie pracovnej sily. Hlavnými protagonistami v tomto príbehu nie sú gejovia a lezby, ale heterosexuálne páry snažiace oslobodiť svoje vzťahy od vplyvu tradičnej patriarchálnej spoločnosti a uspokojiť svoje citové a intímne potreby v manželstve. Úsilie o zrovnoprávnenie zväzkov rovnakého pohlavia prišlo až relatívne nedávno ako vyjadrenie toho istého dôrazu na lásku a vôľu partnerov. Je teda v plnom súlade s tým, ako svoje manželstvá chápe veľká väčšina našej spoločnosti. Ideál manželstva je dnes možno krehkejší a náročnejší ako kedysi, ale o to je krajší a hodnotnejší.
Máš v súvislosti so svojou sexuálnou orientáciou nejaké negatívne skúsenosti?
Ja som našťastie celý svoj dospelý život žil v tolerantnom prostredí v Anglicku a teraz v Amerike, takže s nejakou otvorenou a osobnou nevraživosťou z titulu mojej orientácie som sa nikdy nestretol. Právnu diskrimináciu nášho vzťahu sme však s Georgeom párkrát pocítili. Keď som v roku 2012 dostal pracovnú ponuku vo Washingtone, USA ešte neuznávali manželstvá párov rovnakého pohlavia a George preto nemohol automaticky získať vízum ako môj partner, aj keby sme sa vtedy v Anglicku zobrali. Našťastie sa mu podarilo získať prácu samostatne, a tak sme mohli ísť spolu. Teraz, keď zvažujeme, že prídeme žiť na Slovensko, čelíme podobnej situácii. George je britský občan a po tom, ako Briti v referende zvolili odchod z EÚ, sme v neistote, či brexit v kombinácii s neochotou Slovenska uznať homosexuálne manželstvá uzavreté v iných krajinách nebudú prekážkou tomu, aby sme sa mohli spolu usadiť na Slovensku.
Aké sú vaše predstavy o budúcnosti? Keby bola tá možnosť, založili by ste si rodinu?
Obaja by sme radi vychovávali deti a myslím si, že obaja na to máme predpoklady. Teraz, keď máme po svadbe, sme sa začali rozprávať na túto tému. Možností je viacero a keďže v našom prípade nehrozí neplánované tehotenstvo, môžeme ich zvážiť s maximálnou zodpovednosťou.
Vieš o nejakých ďalších pároch na Slovensku, ktoré sa chystajú zosobášiť podobným spôsobom?
Na Slovensku nemám veľa priateľov, lebo od desiatich rokov žijem v zahraničí. Poznáme s Georgeom jeden pár, ale neviem či ešte dozreli na svadbu.
