PRAHA - Pred 70 rokmi, 13. septembra 1946, bola popravená Herta Kašparová, ktorú odsúdili za podiel na masakre 33 civilistov v Třešti zo 7. mája 1945. Popravili ju verejne na lúke za mestom v blízkosti zámku. Na exekúciu sa vtedy rozdávali vstupenky a zišli sa na ňu ľudia zo širokého okolia, vrátane školskej mládeže. Podľa niektorých zdrojov išlo o poslednú verejnú popravu v Česku.
Novoobjavené denníky nacistického monštra Himmlera: Zápisy o jedle, zábave, smrti a vraždení
Masaker v Třešti sa odohral len krátko pred koncom vojny. Mestečko ležiace neďaleko Jihlavy sa pritom dva dni pred masakrom zdanlivo oslobodilo. Na budove mestského úradu zaviala československá vlajka a strategické miesta v meste obsadili príslušníci revolučných gárd, ktorí ale nedokázali dlho vzdorovať útoku skúsených vojakov jednotiek SS.
Tí sa prebojovali do stredu mesta, kde nielen oslobodili predtým zajatých Nemcov a kolaborantov, ale predovšetkým si začali vybavovať účty s povstalcami. Okolo poludnia zastrelili prvú skupinu trinástich ľudí, o dve hodiny neskôr potom popravili ďalšie dve desiatky obyvateľov. Niekedy stačilo, že na sebe mali súčasť vojenskej uniformy, iných vybrala miestna rodáčka, vtedy ani nie dvadsaťdvaročná Kašparová, ktorá počas vojny slúžila u zlínskeho gestapa a ktorá bola po matke nemeckého pôvodu.
O tom, podľa akého kľúča Kašparová obete vyberala, sa dodnes len špekuluje. Snáď sa chcela pomstiť za poníženie svojej rodiny, ktorú revolucionári internovali, možno si vybavovala účty z minulosti.
"Rodina Kašparovcov sa správala zvláštne - vždy tak, ako sa im to hodilo. Keď chceli za prvej republiky odsťahovať túto rodinu preč z Třešte, pretože nevedia česky, tak otec rýchlo zložil skúšky z češtiny a hlásil sa hrdo k Čechom. Zdá sa, že Kašparovci sa správali podľa situácie, aká bola. niekedy sa hlásili k Nemcom a niekedy k Čechom," napísal o Kašparovej Jiří Vybíhal, ktorý o vtedajších udalostiach napísal knihu Třešť 1945.
