BRISBANE/NEW YORK - Odborníci vydali ďalšie alarmujúce varovanie. Len za posledných 25 rokov zničilo ľudstvo až desatinu plochy z pôvodne nedotknutej divočiny, ktorá ešte na planéte ostala. Vzhľadom na vážnosť a rýchlosť zmien môže byť situácia na konci storočia ešte fatálnejšia.
Od roku 1993 sme stratili plochu rozlohou dvakrát väčšiu ako Aljaška, upozornili autori novej štúdie. Pri tempe devastácie prírody je predpoklad, že na konci 21. storočia už nebude kút Zeme, ktorý by nebol dotknutý civilizáciou. Za posledných 25 rokov padla za obeť desatina pustatiny, píše The Guardian.
Ochranár o apokalypse slovenskej prírody: Po kalamite nabral výrub lesa obludné rozmery
Amazonský dažďový prales utrpel až takmer jednu tretinu dramatických strát napriek tomu, že sa brazílska vláda snažila v uplynulých rokoch zamedziť stupňujúcemu sa odlesňovaniu krajiny. Štrnásť percent nedotknutého územia stratil aj stred Afriky, ktorý je domovom tisícov druhov, vrátane slonov a šimpanzov.
Na boj s klimatickými zmenami sme stále slabší
Vedeckú štúdiu viedol doktor James Watson z Queenslandskej univerzity v spolupráci s organizáciou Wildlife Conservation Society (WCS), ktorá sa snaží zachrániť divoké zvieratá a civilizáciou nedotknuté miesta Zeme. Strata takého množstvo územia môže mať podľa nich nielen dopad na ohrozené živočíšne druhy, ale nie je žiaduca ani v boji za ozdravenie klímy.
Meteorológovia zverejnili dôkaz o pekelnom osude Zeme: Teploty za 167 rokov veštia skazu
„Existujú štyri dôvody, prečo musíme chrániť tieto miesta. Jedným z nich je biodiverzita, druhým uhlík, tretím je fakt, že na nich žijú najchudobnejší z chudobných a štvrtým je skutočnosť, že je to referenčný bod prírody, pre ľudské prostredie,“ zdôvodnil profesor William Laurance z univerzity Jamesa Cooka.
Zostávajúce oblasti prírody sú domovom mnohých cicavcov na zozname ohrozených druhov. Niektoré z jedinečných ekosystémov sú už nenávratne preč a nemožno ich znova obnoviť. Zostatok divočiny na planéte aktuálne predstavuje asi 23 percent svetovej výmery pôdy. Zastavenie alebo spomalenie zmien nebude jednoduché a bude si podľa vedcov vyžadovať spoluprácu a národné stratégie jednotlivých krajín. Spomedzi nich je to práve Brazília, ktorá každoročne stráca najviac lesa. No nielen z lesa, ale aj z oceánov či riek si človek berie stále viac. Súčasne je treba zastaviť ilegálny trh so zvieratami, pytliactvo, ale aj ropné vrty v chránených oblastiach.
