BRATISLAVA – Keby vám niekto ukázal obrázok našej modrej planéty spred štyroch miliónov rokov, neverili by ste vlastným očiam. Vyzerala totiž na nepoznanie. Hnedá planéta pripomínala už na prvý pohľad pustatinu a nie životom prekypujúcu Zem.
Hoci bola na našej Zemi voda aj pred štyrmi miliardami rokov, planéta mohla vyzerať pri pohľade z vesmíru ako hnedá, nie modrá. Bol to svet bez kyslíka, s krátkym dňom a kilometer vysokými prílivovými vlnami, vysvetlili na Facebooku meteorológovia zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ). Pred štyrmi miliardami rokov už okolo Zeme obiehal Mesiac a z oceánov sa vynárali prvé vulkanické ostrovy.
Vedci priznali ďalšiu smutnú správu: Do konca storočia naša planéta stratí to najvzácnejšie
„Zem v tomto období rotovala oveľa rýchlejšie ako dnes, deň trval len päť hodín a Mesiac obiehal veľmi rýchlo a blízko, asi 30-tisíc kilometrov nad jej povrchom. To generovalo gigantické prílivové vlny, vysoké takmer jeden kilometer, prichádzajúce každých 150 minút,“ priblížili odborníci.
Nehostinná planéta
Niekdajší praoceán mohol byť hlboký až 30 kilometrov a „obsahoval aj vodu, ktorú by sme dnes našli viazanú v mineráloch zemskej kôry a plášťa. V atmosfére sa nevyskytoval takmer žiadny voľný kyslík, zato bola bohatá na vodík, metán, oxid uhličitý a vodnú paru. Obloha tak nemohla byť modrá, naopak, prevládali odtiene hnedej a oranžovej farby,“ spresnili.
Počasie ani zďaleka nebolo také, ako dnes. S veľkou pravdepodobnosťou bolo veľmi búrlivé a veterné. Hurikány či tajfúny enormnej sily boli na dennom poriadku. V porovnaní s minulosťou je naša planéta skutočne pohodlnou kolískou života.
...
