TOKIO - Veľa Japoncov, od dospievajúcej mládeže až po seniorov, pociťuje potrebu vyhovoriť sa do nezúčastnených uší, bez toho, aby si museli líhať na pohovku u psychoanalytika. Riešením je prenajať si plateného načúvajúceho. Táto služba sa nazýva Ossana rental, pričom prvé slovo značí muža vo veku od 45 do 55 rokov.
Nápad sa pred štyrmi rokmi zrodil v hlave nezávislého stylistu Takanobua Nišimota, ktorý zo začiatku prenajímal sám seba. "Táto služba je pre mňa predovšetkým potešením. Spočiatku som len chcel napraviť trochu povädnutú povesť mužov môjho veku, ktorými sa často pohŕda," vysvetľuje.
A hneď aj vyvracia každé podozrenie. "Ľudia, ktorí si ma prenajímajú, chcú, aby som im hodinu alebo dve robil spoločnosť a hlavne im načúval," hovorí. Uvádza prípad jednej osemdesiatničky, ktorá mu každý týždeň volá, aby sa s ňou prechádzal v parku. "Skoro som sa stal jej synom."
Medzi zákazníkmi má jedného rybára, ktorý už má dosť toho, aby bol úplne sám a mlčal, než mu zaberie ryba, stredoškoláčku rozhodnutú stať sa hviezdou, ktorú jej rodina nepodporuje, aj mladého, trochu, ľavičiarskeho úradníka, ktorý nevie, ako jednať s nadriadeným. "Prežil som mnoho pohnutých chvíľ a aj keď som niekoľkokrát chcel prestať, stala sa pre mňa táto služba nevyhnutnou. Moja žena má pochopenie a dôveruje mi," poznamenal 48-ročný Nišimoto. Mesačne má 30 až 40 klientov, z ktorých 70 percent tvoria muži. Dnes zamestnáva šesťdesiatku počúvajúcich spoločníkov pôsobiacich po celej krajine. Služba stojí v prepočte necelých deväť eur na hodinu.
Dvadsaťštyriročná Nodoka Hjódóová si Takanobua prenajíma, aby si mohla slobodne prehovoriť a nemusela sa štylizovať do nejakej sociálnej role. "Inak hovorím s kamarátmi, inak so svojou rodinou, inak so svojím priateľom. Tu to je iné, pretože hovorím s niekým, koho nepoznám a vďaka ktorému mám pocit, že lepšie chápem samú seba," objasňuje svoje pohnútky.
Podľa francúzskej psychologičky a expertky na Japonsko Muriel Jolivetovej svedčí táto služby o rastúcej neschopnosti Japoncov komunikovať s blízkymi osobami, a to zo strachu, že ich budú nudiť, alebo preto, že sa boja ich reakcie. Tento názor zdieľa aj psychológ Hiroaki Enomoto, ktorý zdôrazňuje, že v Japonsku je vopred daný rámec vzťahov aj to, čo je možné hovoriť. "Keď sa Japonec stretne s niečím novým, je pre neho ťažké to niekomu vysvetliť, pretože v existujúcich vzťahoch nemusí nájsť vhodného poslucháča. Kladie si otázku, do akej miery sa môže zveriť, aby druhého neurazil," usudzuje.
V prípade plateného načúvača ide o obchodný vzťah. Platíte si za to, že môžete hovoriť a možete požadovať, aby sa vám naslúchalo. To nie je možné s príbuzným, ktorého nemôžete prinútiť ku konverzácii, a pred ktorým môžete pociťovať isté zahanbenie. "Ženy sa mi zverujú s vecami, ktoré by svojim priateľkám nikdy nepovedali," dodáva Nišimoto.
