KENNEWICK - Pred dvadsiatimi rokmi, 28. júla 1996, bola pri americkom meste Kennewick v štáte Washington nájdená kostra takzvaného kennewického človeka. Ten žil podľa archeológov pred asi 9300 rokmi a rázne tak vstúpil do debaty o tom, kto boli prví obyvatelia Ameriky.
Kostru kennewického muža objavili v bahnitých nánosoch rieky Columbia dvaja chlapcami, ktorí tam sledovali preteky hydroplánov. Išlo o pozostatky približne štyridsaťročného muža. Vedci kostre, ktorá sa našla v 350 fragmentoch, zistili dve vážne poranenia lebky a zlomené rebrá. Najprv zrekonštruovali lebku a zranené pravé bedro. Kennewick bol údajne do bedra zasiahnutý kopijou, a to spredu. Muž bol zrejme po tomto zranení opäť schopný chodiť.
Než sa ale ku skúmaniu kostry dostali vedci, prišlo zdĺhavé súdne konanie. V ňom zástupcovia piatich indiánskych kmeňov požadovali vydanie pozostatkov svojho údajného predka, aby ho mohli dôstojne pochovať. Po dôkladnom preskúmaní lebky muža sa ale ukázalo, že nejde ani o Európana, ani o Indiána. Namiesto toho sa svojimi tvarmi nápadne podobal Polynézanom alebo záhadnému etniku Ainu, pôvodnému obyvateľstvu Japonska, ktorého príslušníci okrem iného vynikali ako dobrí moreplavci.
Tým bola spochybnená doterajšia teória osídľovania Ameriky, podľa ktorej sa na konci paleolitu (pred asi 12-tisíc rokmi) mali na americký kontinent dostať prví lovci prenasledujúci cez zamrznutú Beringovu úžinu mamuty a bizóny. Okrem zmieňovanej cesty cez úžinu však existuje ešte niekoľko ďalších teórií osídlenia Ameriky.
