LONDÝN - Predstavte si imaginárnu vzdialenú krajinu, kde si môžete zájsť do reštaurácie nazvanej U chýb automatického prekladača a užiť si výdatnú hostinu v podobe detských sendvičov a torty z manželky, a to všetko spláchnuť trochou diabolskej vody. Keby sa vám pri hodovaní zlomil zub, žiadne obavy - okolo je veľa metodistov, ktorí vám ochotne poškodený zub vytrhnú.
Akonáhle sa vám oná krajina zunuje, stačí nasadnúť na široko prevarené lietadlo a odletieť domov. Len, prosím, nezabudnite, že po prílete na letisko je prísne zakázané jesť koberec. Píše to spravodajský server BBC. Nie, jeho autori sa nezbláznili. To, čo uvádzajú, sú skutočné príklady famóznych chýb automatických prekladačov cudzích jazykov.
Žarty bokom, zlé preklady môžu mať nepríjemné následky pre firmy, ktoré v prípade nesprávneho prekladu riskujú, že urazia zákazníkov, prídu o obchod, alebo budú prinajmenšom vyzerať veľmi amatérsky.
Odborníci už roky sľubujú, že sa stanú realitou stroje schopné učiť sa jazyky a spracovávať ich tak, aby dokázali poskytnúť bezchybný a prakticky simultánny preklad. Avšak ako ešte bude potrebné na ne čakať? V januári spustil program Skype svoj prekladací program, ktorý umožňuje hlasový preklad v rámci siedmich jazykov. Aj on ale trpí detskými neduhmi a najmenej pri jednej príležitosti náhodne zamieňal čínske slová za vulgarizmy.
Prekladacie programy, ako je napríklad Google Translate, sú tradične stavané na základe mechanického prekladu fráz, ktoré sa opierajú o štatistickú pravdepodobnosť. To znamená, že analyzujú katalóg textov, ktoré už boli preložené, napríklad vedecké štúdie a podobne. Analýza beží paralelne v oboch jazykoch - pôvodnom i cieľovom - a na základe štatistickej pravdepodobnosti vyberú najvhodnejší preklad. Ich účinnosť do značnej miery závisí od kvality pôvodných vzoriek jazyka. Sú teda náchylné na chyby, nehovoriac o tom, že často preklad znie kostrbato a mechanicky. Z tohto dôvodu riaditeľ odboru jazykových technológií na Facebooku Alan Packer pred časom uviedol, že prekladače založené na štatistickej metóde už dosiahli "koniec svojho prirodzeného života".
Namiesto toho sa teraz technológia prekladačov presúva k umelým neurónovým sieťam. Tie sú štruktúrované podobne ako ľudský mozog a používajú zložité algoritmy, aby vybrali a použili zodpovedajúci preklad. Neurónová sieť totiž namiesto sa prekladania jednotlivých slov môže naučiť metafory a významy daného jazyka, čo umožňuje vybrať preklad, ktorý znamená rovnakú vec v rôznych kultúrach, a nie doslovný preklad, ktorý niekedy môže znieť urážlivo.
Facebook plánuje podobný systém spustiť ešte tento rok. Profesor Philipp Koehn, počítačový odborník a expert na prekladacie technológie Edinburgskej univerzity, povedal, že je ešte potrebné prejsť dlhú cestu. Sú tu zložité problémy so sémantikou a tiež rozsahom vedomostí, ktoré treba najskôr vyriešiť, a k tomu sa zatiaľ neblížime, podoktol Koehn.
Napríklad čínština nemá ekvivalent množného čísla, slovesných časov či zámen. Angličtina zas nemá k podstatným menám priradené rody, čo komplikuje preklad do jazykov, ktoré ich majú, ako napr. francúzština, taliančina alebo nemčina. Preto je preklad tak zložitý. Kým sa tieto problémy nepodarí prekonať, potom sa chyby prekladov, ako tie uvedené na začiatku tohto textu, budú s najväčšou pravdepodobnosťou opakovať.
