ROSLIN - V škótskom Roslinovom ústave prišlo pred 20 rokmi na svet zviera, ktorého narodenie znamenalo veľký vedecký úspech, zároveň ale otvorilo množstvo otázok. Ovečka Dolly bola totiž prvým živočíchom naklonovaným z dospelej bunky cicavca a metóda, vďaka ktorej sa narodila, je teoreticky použiteľná aj v prípade človeka.
Asi najznámejšia ovčia celebrita, narodená 5. júla 1996, však na výnimočnosť možno doplatila, a to o polovicu kratším životom v porovnaní s obyčajnými ovcami.
Meno, ktoré sa tak trochu stalo synonymom klonovania, získala ovečka podľa slávnej americkej country speváčky Dolly Parton. Dôvod médiám prezradil sám hlavný realizátor pokusu, profesor Ian Wilmut. "Dolly vznikla z bunky mliečnej žľazy, a my sme si nemohli spomenúť na pôsobivejší pár pŕs, než sú tie Dolly Parton," vyhlásil v narážke na speváčkin bujný dekolt. V polovici 90. rokov podobné vyhlásenie - našťastie pre vedcov - nemohlo vyvolať lavínu nesúhlasu na sociálnych sieťach.
Dolly vznikla metódou nukleárneho transferu. To v praxi znamenalo, že z vajíčka jednej ovce bolo odstránené jadro, ktoré vedci nahradili jadrom bunky z vemena iného jedinca toho istého druhu. Jahňa, ktoré sa z upraveného vajíčka narodilo, tak bolo genetickou kópiou darcov bunkového jadra. Keďže však bola pravdepodobnosť úspechu veľmi nízka, nechali škótski vedci pod vedením Wilmuta a Keitha Campbella splynúť 277 párov buniek, z ktorých sa uspokojivo vyvinula asi desatina, presne 29 embryí.
18 years ago the cloned sheep Dolly gave birth to a lamb. Why haven't we cloned more things? https://t.co/2vMj1u2Gav pic.twitter.com/vokto1gQqP
— Innovation Center (@ICSVVSD) 15. dubna 2016
Tie vedci implantovali do maternice 13 náhradných ovčích matiek, aby sa nakoniec narodilo len jedno jediné mláďa - Dolly. Na svet prišlo už v júli 1996, ale jeho existencia bola verejnosti prezradená až o sedem mesiacov neskôr. Utajenie bolo tak prísne, že ani ošetrovatelia nevedeli, čím presne je jahňa, o ktoré sa starali, výnimočné. Svoj úspech vedci oznámili až vtedy, keď mali hotové všetky testy a bolo stopercentne isté, že Dolly je naozaj klon, teda kópia pôvodnej ovce.
Oznámenie o naklonovaní ovce z jadra dospelej bunky priniesol vo februári 1997 časopis Nature. Správa sa vo vedeckej komunite stala skutočnou senzáciou. Nabúrala totiž jedno z ústredných dogiem vývojovej biológie, ktoré tvrdilo, že špecializovaná dospelá bunka sa už nemôže vrátiť späť do univerzálneho štádia, a premeniť sa na bunku iného orgánu. U Dolly k tomu ale evidentne došlo, pretože jadro bunky pochádzalo z mliečnej žľazy, napriek tomu sa z neho vyvinula kompletná ovca so všetkými orgánmi.
#ThisDayInHistory
— Kris Cruz (@rc_kris) 23. února 2016
February 23, 1997: Scottish scientists announced the successful cloning of a sheep, Dolly pic.twitter.com/TiQudXKxwB
Spočiatku sa Dolly nijako nelíšila od svojich vrstevníc, a dokonca bola neskôr schopná priviesť na svet potomkov. Avšak už vo veku jedného roka vedci odhalili, že stav jej chromozómov nezodpovedá veku. Po zverejnení tejto informácie sa objavili špekulácie, že príroda "pripočítala" Dolly vek ovce, z ktorej DNA vzišla. Vedci z Roslinovho inštitútu to však spochybňujú s tým, že pri dôkladnej lekárskej prehliadke neboli u Dolly objavené žiadne abnormality súvisiace s predčasným starnutím.
Tak či onak, na jeseň 2001 sa u Dolly prejavila artritída, u zvierat jej veku neobvyklá. A aby toho nebolo málo, niekedy v tej dobe začala v stáde, ktorého bola súčasťou, vyčíňať neliečiteľná pľúcna infekcia. Ráno 10. februára 2003 začala kašlať aj samotná Dolly, ktorá bola o štyri dni neskôr podrobená vyšetreniu na počítačovej tomografii. Ten v hrudi ovce odhalil nádor, ktorý by zvieraťu pravdepodobne priniesol veľké utrpenie. Preto bola Dolly radšej utratená.
19yrs ago, we learned that scientists cloned a sheep (#Dolly). We know they've done raptors too, wonder what else? pic.twitter.com/KiqrJCQ6S9
— Mark (@MarkBrokeIt) 22. února 2016
Hoci sa oproti väčšine vrstevníc dožila len polovičného veku, v istom zmysle sa stala nesmrteľnou. Ukázala totiž, že dospelé bunky zvieracích i ľudských organizmov sú oveľa flexibilnejšie, než si vedci mysleli. Dala tak nový impulz terapeutickému klonovaniu, od ktorej si mnohí sľubujú víťazstvo nad radom dosiaľ neliečiteľných chorôb. Aj preto je Dollyino vypchaté telo jedným z najvyhľadávanejších exponátov prírodopisných zbierok expozície škótskeho Národného múzea.
