AMIENS/PRAHA - Bitka na rieke Somme v severnom Francúzsku, od ktorej začatia uplynie 1. júla 100 rokov, bola najkrvavejšou v prvej svetovej vojne. Britsko-francúzska ofenzíva tu nedokázala prelomiť nemeckú obranu a boj 18. novembra 1916 v podstate bez výsledku ukončili. Straty na oboch stranách sa blížili 1,3 miliónu osôb. Bitka sa zapísala do dejín nielen ako symbol nezmyselného krviprelievania, ale tiež tým, že tu Briti prvýkrát nasadili obrnené vozidlá - tanky.
Bitku začala sedem dní trvajúca delostrelecká príprava, počas ktorej spojenci na nemecké pozície vypálili vyše 1,5 milióna striel. Podľa pôvodnej dohody mal vlastný útok začať 29. júna, kvôli dažďu a tiež kvôli útoku Nemcov pri Verdune, ktorý si vynútil presun francúzskych divízií, bol odložený na 1. júla. Takisto sa ukázalo, že delostrelecká príprava napáchala oveľa menšie škody, ako velitelia rátali.
Plán bol jednoduchý. Jedným útokom odlákať nemecké zálohy, prelomiť zákopy v dĺžke 30 km a tým vytvoriť medzeru pre britské jazdectvo. Začalo ho po šiestej hodine rannej ďalšie britské ostreľovanie, ktoré trvalo asi hodinu a údajne bolo počuť až v Anglicku. Potom vyrazili vojaci, väčšinou dobrovoľníci bez skúsenosti so zákopovou vojnou, na územie nikoho s cieľom dobyť nemecké zákopy. Nemci stačili rozmiestniť svoje guľomety a za pomoci delostrelectva útočiacich Britov doslova zmasakrovali. Velitelia 13 nasadených britských divízií na konci prvého dňa bitky napočítali 57.000 obetí, z toho tretinu mŕtvych. Len o málo lepšie sa darilo piatim francúzskym divíziám južne od Britov. Zajali síce tri tisícky Nemcov, cieľ, obsadenie mesta Péronne, ale nesplnili.
Bitka, ktorú až do nástupu jesene sprevádzalo krásne počasie, skončila ako nekonečné preťahovanie sa s čiastkovými drobnými úspechmi obidvoch strán, ktoré však boli vykúpené obrovskými stratami. Čoskoro bolo jasné, že šanca na zásadný prielom je malá. Veľký problém predstavovali najmä nemecké protipechotné prekážky. Ako jediná možnosť, ako vyriešiť patovú situáciu zákopovej vojny sa javil stroj, ktorému nevadí ostnatý drôt, dokáže prekonať nepriateľské zákopy a je imúnny voči paľbe z pušiek. Tak sa objavil na scéne tank.
S vývojom obrneného pásového vozidla začala Británia už začiatkom vojny. Veľký podiel na zrodení tanku mal aj vtedajší lord admirality, neskorší britský premiér Winston Churchill. Osobitná komisia, ktorú Churchill ustanovil, nechala postaviť niekoľko prototypov, z ktorých sa nakoniec vyvinul tank nesúci označenie Mark I. Prvýkrát v histórii sa tanky zapojili do boja 15. septembra 1916 v bitke o obce Flers a Courcelette. Tam, kde sa tanky objavili, síce britská pechota dokázala postúpiť, ale pre zásadný prielom bolo tankov málo. Tento nedostatok ešte zhoršovala ich značná poruchovosť. Z takmer piatich desiatok vozidiel bolo do boja schopných vyjsť iba 32 (podľa niektorých zdrojov 36), pričom podstatnú časť z nich vyradila v priebehu boja chyba alebo nástrahy terénu.
Ofenzíva na Somme nakoniec skončila bez jednoznačného výsledku. Jesenné dažde premenili bojisko v more blata, ktoré znemožňovalo boj. Preto operáciu v polovici novembra 1916 ukončili. Splnený bol aspoň jeden z cieľov ofenzívy, viazať nemecké jednotky a odľahčiť Francúzom brániacim sa v ťažkých bojoch pri Verdune. To sa im nakoniec podarilo, hoci takmer 11 mesiacov trvajúca bitka pri Verdune bola rovnako ako tá na Somme obrovským bitúnkom bez výrazného úspechu jednej z bojujúcich strán.
Bitky na Somme sa na spojeneckej strane okrem Francúzov a Britov zapojili aj jednotky z Nového Zélandu, Austrálie, Kanady a vtedajšej Juhoafrickej únie. Britom velil generál Douglas Haig, Francúzom neskorší národný hrdina Ferdinand Foch. Do bojov sa nakoniec zapojilo 51 britských a 48 francúzskych divízií, Nemci v bojoch využili 50 divízií, ktorým velili Max von Gallwitz a Fritz von Below. V bitke, v ktorej spojenci získali len niekoľko kilometrov územia, zahynulo približne 1.300.000 vojakov. Na britskej strane bolo asi 480.000 padlých a ranených, francúzske straty boli asi 250.000 vojakov. Nemci zaznamenali 540.000 padlých, zranených či nezvestných.
