BIKINI - Pred sedemdesiatimi rokmi, 1. júla 1946, sa atol Bikini na Marshallových ostrovoch v Tichom oceáne zmenil na pokusnú jadrovú strelnicu. V tejto súvislosti vám prinášame vybrané údaje z histórie jadrových výbuchov.
V čase studenej vojny a usilovného budovania jadrových arzenálov využívali svetové mocnosti na testy svojich jadrových zbraní množstvo odľahlých kútov planéty. USA testovali svoje zbrane okrem iného na tichomorských Marshallových ostrovoch. Tie sa po druhej svetovej vojne stali poručenským územím pod správou Spojených štátov. Američania výbuchy vykonávali na atoloch Bikini a Eniwetok. Prvý jadrový výbuch tu bol odpálený 1. júla 1946 (test Able). Bomba bola zhodená z bombardéru a vybuchla vo vzduchu.
Oveľa ničivejší bol druhý, podhladinový výbuch z 25. júla 1946 (test Baker). Táto bomba bola umiestnená na dne atolu v hĺbke 27,5 metra. Obe mali silu okolo 23 kiloton TNT. Krycie označenie pre sétiru týchto testov, ktoré USA vykonali na Bikini, bola operácia Crossroads. Išlo o prvé povojnové jadrové testy. Ich cieľom bolo zistiť účinnosť použitia jadrových zbraní proti vojnovým lodiam, ďalšej technike a zvieratám.
Testy Able a Baker boli v poradí štvrtým a piatym jadrovým výbuchom v histórii, po americkom teste Trinity (16. júl 1945 - prvý úspešný test atómovej bomby) a bombardovaní japonských miest Hirošima (6. august 1945) a Nagasaki (9. august 1945). Prvý test atómovej bomby sa odohral v roku 1945 v púšti pri americkom meste Alamogordo v Novom Mexiku. Zostrojenie bomby bolo výsledkom utajovaného projektu, ktorý v USA začal v roku 1942. Stál za ním tím vedcov pod vedením Roberta Oppenheimera.
Atol Bikini sa 1. marca 1954 stal aj dejiskom výbuchu vôbec najsilnejšej americkej vodíkovej bomby zvanej Bravo (15-tisíc kiloton TNT, asi tisíckrát viac ako bomba zhodená na Hirošimu). Predčila ju 31. októbra 1961 až sovietska Car-bomba o sile 50-tisíc - 58-tisíc kiloton TNT. Veľmi silný účinok bomby Bravo, zhruba trikrát väčší než sa čakalo, viedol spolu s ďalšími faktormi k najhoršiemu rádioaktívnemu zamoreniu, ktoré USA spôsobili. Rádioaktívny spád aj ionizujúce žiarenie zasiahlo okrem iného stovky obyvateľov atolo v Rongelap, Rongerik a Utirik, vzdialených 150 až 450 kilometrov od epicentra výbuchu.
Princíp vodíkovej (termonukleárnej) bomby je založený na zlučovaní jadier ťažkých izotopov vodíka. Energiu potrebnú na prekonanie jadrových síl, ktoré zlučovaniu bránia, môže vodíkovej bombe dodať výbuch klasickej jadrovej nálože, pri ktorom sa prvky štiepia, nie zlučujú.
Američania vykonali v rokoch 1946 až 1958 na atoloch Bikini a Eniwetok 67 pokusných jadrových výbuchov. Rozsiahle oblasti boli zamorené radiáciou a stali sa na desiatky rokov neobývateľnými. V roku 1990, viac ako tridsať rokov po skončení pokusov, kolégium amerických lekárov vyhlásilo, že jadrové výbuchy v oblasti majú na svedomí 23 foriem rakoviny a iné ochorenia. Obetiam rádioaktívneho zamorenia bolo priznané odškodné.
ZSSR prvýkrát otestoval atómovú bombu v roku 1949, potom nasledovali Veľká Británia (1952), Francúzsko (1960), Čína (1964), India (1974), Pakistan (1998) a KĽDR (2006). Najviac jadrových výbuchov - viac ako tisíc - uskutočnili USA (prevažne v Nevade). V roku 1996 podpísalo vyše 150 členských krajín OSN Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok. Jej ratifikáciu však doteraz odmietajú niektoré štáty ako Čína, Irán, Severná Kórea, Izrael alebo USA.
