LONDÝN - Tohtoročný slnovrat sa spája s inou nevšednou udalosťou, ktorú každý človek zažije s najväčšou pravdepodobnosťou iba raz za život. Najdlhší deň sa totiž prekrýva so splnom Mesiaca, k čomu dochádza len raz za približne 70 rokov. Na rovnakú príležitosť si tak bude musieť ľudstvo znovu počkať až do roku 2094.
Fotograf tvrdí, že má dokonalý dôkaz: Zachytil niečo neskutočné, víly vraj naozaj existujú!
Okamih letného slnovratu, koniec jari a začiatok astronomického leta, nastane v utorok 21. júna. Podľa webovej stránky astroportal.sk sa tak stane o 00:34 hod stredoeurópskeho letného času (SELČ). Podľa greenwichského stredného času (GMT) to bude dnes o 22:34 hod. V tom časovom okamihu bude Zem na svojej ročnej púti okolo Slnka v polohe, keď sa Slnko premieta na oblohe v ekliptikálnej dĺžke 90 stupňov. Pri svojom zdanlivom pohybe dosiahne najväčšiu odchýlku od rovníka a začína sa symbolicky vracať späť.
Slnovrat a spln
Zaujímavosťou však je, že tento rok v noci z 20. na 21. júna dôjde aj k splnu Mesiaca. Takáto súhra naposledy nastala v roku 1948 a ďalšia sa údajne odohrá až v roku 2094. Mesiac je v splne vtedy, keď sa nachádza na opačnej strane od Zeme ako Slnko. Mesačný disk je tak pre pozorovateľa na Zemi úplne osvetlený.
Oslavy letného slnovratu na Slovensku
Na Slovensku sa najtradičnejším zvykom oslavy letného slnovratu stalo pálenie svätojánskych ohňov počas najkratšej noci roka. Táto tradícia má svoj pôvod v indoeurópskej mytológii starých Slovanov. Slnovrat bol v minulosti chápaný ako začiatok novej etapy, vhodný na regeneráciu síl prírody aj človeka. Obrady letného slnovratu sú zväčša sústredené na 24. jún, deň Jána Krstiteľa. Pohanský obrad sa tak počas dlhých stáročí spojil s kresťanskou tradíciou. V tento deň bol rozšírený zber svätojánskych bylín a rose pozbieranej na lúke sa pripisovala liečebná moc. Na Jána sa nesmelo sadiť ani prať. Šťastie mal človek, ktorý chytil svätojánsku mušku a nosil ju pri sebe.
Nesmel chýbať oheň
K oslavám slnovratu patril oheň vo viacerých formách. Dievčatá zakladali ohníčky týždeň pred Jánom, na Jána a po Jánovi. Ohne mali privolať dážď a popol z nich mal ochraňovať novú úrodu. Predstavy o začínajúcom klesaní Slnka z vrcholného bodu nebeskej klenby vyjadrovali v niektorých regiónoch horiace kolesá spustené z vrchov do dolín. Rozšírené bolo i vyhadzovanie fakieľ a zapaľovanie kolies na vysokých stĺpoch.
Do vatier, ktoré symbolizovali silu Slnka, dávali ľudia kúsok cesta, posúch alebo odrobinky pečiva. Tieto akty boli pozostatkom pôvodných obetných rituálov Slovanov pred nástupom kresťanstva. Oheň sa tešil veľkej úcte, nesmel sa požičať ani zhasiť. Musel vydržať horieť čo najdlhšie.
