PRAHA - Strom, ktorý lesní robotníci spílili tento týždeň na Šumave nad Plešným jazerom, mal dychberúcu minulosť. Keď spočítali jeho letokruhy, zistili, že je neuveriteľne starý. Na mieste rástol už v čase vlády Karla IV. a dožil sa viac ako úctyhodných 623 rokov!
Keď v roku 1373 cisár Karol IV. po dvojročnom konflikte získal Brandenburské markgrófstvo, pri Plešnom jazere už rástol smrek, ktorý rímskeho cisára prežil o celých 616 rokov. Potom na jeho suché torzo narazil tím odborníkov, ktorí na rôznych miestach Šumavy skúmali vek stromov.
„Už na mieste nám bolo jasné, že sa ide o jeden z najstarších skúmaných stromov. V ďalšej fáze výskumu v laboratóriu sa ukázalo, že ide o vôbec najstarší doložený smrek,“ opísal Tomáš Koutecký z Mendelejovej univerzity, ktorý sa svojím tímom robil výskum.
Klimatológovia prišli s ohurujúcim dôkazom: Tajomstvo vpádu mongolských vojsk ukrývali stromy
Zo štepu klinového výrezu, ktorý zo stromu odborníci odobrali, zistili, že sa náhodne vybraný smrek, ktorý mal vo výške pol metra nad zemou priemer iba 58 cm, dožil 623 rokov. Zahynul v roku 1994, pravdepodobne po napadnutí lykožrúta.
„Presne 623 letokruhov sme spočítali na vzorke, ktorý sme ale odoberali vo výške pol metra. Je teda isté, že tento strom je ešte starší, pravdepodobne o viac ako desať rokov. Zaujímavé tiež je, že najväčší hrúbka letokruhu bola 1,6 mm, najmenšia potom 0,03 mm. Najväčší výhonok mal v 18. storočí,“ povedal Tomáš Koutecký.
Unikátna koncentrácia starých stromov
Aj v lokalite Březník sa vyskytovali smreky, ktoré dosiahli požehnaný vek. Najstarší z nich vytvoril viac ako 450 letokruhov, niekoľko ďalších potom okolo 400. „Koncentrácia prastarých stromov v oblasti Plešného jazera je však úplne unikátna, a to aj v širšom stredoeurópskom kontexte. Počas výskumu tu bolo zaznamenaných celkovo sedem vzorkovníc, ktorých celkový vek presahoval 500 rokov. Okrem 600-ročného smreku sme u iného stromu napočítali tiež úctyhodných 570 letokruhov a u ďalšieho potom 540. Navyše, nesmieme zabudnúť na známy Švejdův smrek s 559 letokruhmi, ktorý sa nachádza pri turistickej značke vedúcej na Plechý,“ doplnil Koutecký.
Odborníkov zaujíma tiež staroba stále rastúcich, živých stromov. Zatiaľ je dobre zmapovanou lokalitou v tejto súvislosti Boubínsky prales, kde tím Pavla Šamonila z Výskumného ústavu Silva Tarouca pre krajinu a okrasné záhradníctvo (VÚKOZ) analyzoval viac ako 450 stromov priamo z jadra Boubínského pralesa.
VIDEO Prevratný objav vedcov: Úchvatné zistenie, najväčšia ríša sveta skrytá v pralese!
„Najstarší smrek mal 523 rokov. Najstarší buk 427 rokov, najstaršia jedľa potom 451 rokov. Ide pritom o zdravé jedince, ktoré majú pred sebou ešte mnoho desiatok rokov života. Niektoré z týchto stromov sú aj pár metra od Lukenskej cesty, kadiaľ ročne prejdú tisícky turistov. Výskum sa pritom primárne zameriaval na štúdium histórie narušenia pralesa, nie na hľadanie najstarších jedincov. Keby sme hľadali najstarší strom, je dosť možné, že by sme zo zhruba desiatich tisícov stromov, ktoré na Boubíne rastú, našli ešte staršie,“ oboznámil s výsledkami výskumu Pavel Šamonil, ktorý sa aktuálne zaoberá monitoringom ďalších pralesovitých zvyškov na Šumave, mnohokrát aj mimo maloplošných chránených území, najmä v okolí Boubínského pralesa. „Očakávame aj tam veľmi staré stromy. Silnému vetru, podkôrnikom a lesníckemu manažmentu mohli aj tam uniknúť stromy vyše 400 rokov staré,“ dodal.
Stromy zvádzajú tvrdý boj o prežitie
Napriek tomu, že sa na Šumave vyskytuje väčšie množstvo niekoľkých starých stromov ako v iných oblastiach strednej Európy, nie je vôbec bežné, aby sa takého veku stromy dožívali. Už od prvého roku života totiž strom zvádza každodenný boj o prežitie.
„Väčšina stromov sa nedožívá príliš vysokého veku, odumrú hneď v prvých rokoch života vďaka nepriazni počasia, alebo konkurenciu okolitej vegetácie. Ak sa im aj napriek tomu podarí uniknúť, väčšina neobstojí v konkurencii s ostatnými stromami. A ak už sa konečne dostanú na svetlo, kde im žiadny sused nebráni, sú vystavené extrémnym vetrom, suchu, vďaka ktorému môžu podľahnúť lykožrútovi smrekovému a podobne,“ vysvetlil Vojtěch Čada z Českej poľnohospodárskej univerzity v Prahe, ktorý sa zaoberá disturbančnou históriou lesných porastov na Šumave.
