MIAMI - Počas niekoľkých málo desaťročí sa z niekdajšieho ospalého južanského Miami stala energická hispánska metropola. Je plná bohatých migrantov, ktorí úplne zmenili jej tvár. Ako sa to prihodilo?
Ak sa spýtate Američanov na hispánsku migráciu do USA, mnohým z nich ako prví napadnú zbedačení migranti prechádzajúci cez púšť v Arizone, aby sa nelegálne dostali do krajiny. Spolu s miliónmi mužov a žien, ktorí z Mexika či iných latinskoamerických štátov v posledných desaťročiach prišli bez peňazí alebo vzdelania, z juhu do Spojených štátov mieria aj menší, ale významný prúd zámožných prisťahovalcov, z ktorých mnohí si za miesto na život vyberajú Miami, uvádza BBC. Vo vreckách majú pracovné povolenie a univerzitné diplomy, väčšina si kupuje domy s bazénmi a rozľahlými trávnikmi blízko dobrých škôl. Kým na iných miestach v Amerike politici ako Donald Trump sľubujú, že pozdĺž hranice s Mexikom postaví obrí múr, v Miami s 2,5 miliónmi obyvateľov, z ktorých 70 percent tvoria Hispánci a kde sa všade dohovoríte po španielsky, je rastúci vplyv Latinskej Ameriky prijímaný s pokojom.
Juan Pablo Restrepo pochádza z Kolumbie. Teraz žije so svojou ženou a synom na vyhlásenom miamskom ostrove Key Biscayne a pracuje ako hudobný kurátor pre spoločnosť Mood Media, ktorá poskytuje kulisovú hudbu pre obchody po celých Spojených štátoch. "Miami je pre Juhoameričanov veľmi atraktívne. Chcú byť v USA so všetkými výhodami a zároveň nechcú prísť o svoje kultúrne korene. Je to taktiež veľmi úspešný most medzi oboma kultúrami - anglofónnou a hispánskou," vysvetľuje.
Restrepo je súčasťou latinskej diaspóry, ktorá zmenila Miami na americkú metropolu s najväčším podielom obyvateľov narodených v cudzine. Podľa sociológa na Floridskej medzinárodnej univerzite Guillerma Greniera predstavujú takmer 51 percenta populácie. "Kubánci sem začali prichádzať v roku 1959 a potom ich nasledovali ďalší Latinoameričania," hovorí Grenier. V posledných rokoch sa v ich stopách vydalo asi 100-tisíc príslušníkov strednej triedy z Kolumbie, Argentíny, Venezuely či Brazílie. 25 percent podnikov na Floride patrí latinskoamerickým prisťahovalcom.
Juhoameričania v Miami v porovnaní s tými ostatnými inde v USA sú na úplne inej mocenskej priečke. "V Los Angeles, keď počujete španielčinu, tak ide často o čašníkov alebo robotníkov, ktorí vám sekajú trávu. V Miami španielsky hovorí majiteľ reštaurácie aj majiteľ trávnika," dodal. Realitná agentka Mercedes Guinotová predáva dobre situovaným Latinoameričanom domy. Tvoria až 80 percent jej klientely. Latinoameričania v priemere dávajú 450-tisíc dolárov za tri až štvorizbové domy s veľkou záhradou a bazénom.
Hoci sa zdá, že sa Miami vyhli spory kvôli migrácii, ktoré sú inde v USA aktuálnou témou, nie je to tak. Miestni majú stále na pamäti napätie vo vzťahoch ktoré prinieslo v roku 1980 referendum, z ktorého vzišla angličtina ako oficiálny jazyk mesta. Toto opatrenie zostalo v platnosti ako márne opatrenie proti rastu vplyvu španielčiny až do začiatku 90. rokov. Z Miami sa odsťahovalo mnoho Američanov, ktorí sa nedokázali vyrovnať s mohutnými demografickými zmenami, po ktorých sa z ospalého južanského letoviska stala latinskoamerická metropola. Belosi teraz v južnom floridskom okrese Miami-Dade predstavujú podľa Greniera len 15 percent populácie.
