ŠINTAVA – Kým krvilačnú Čachtickú pani poznajú aj za hranicami Slovenska, o Anne Rozine Liszthiovej nepočul takmer nikto. Rovnako ako Alžbeta Báthoriová, aj „bosorka“ z niekdajšieho vodného hradu Šintava mala vraj na rováši niekoľko bezcitných vrážd slúžok, ale aj neviniatok. Napriek desivým výpovediam svedkov jej udelili milosť.
„Prvýkrát sa o Anne Rozine Liszthiovej zmienil Jozef Kočiš v epilógu publikácie Alžbeta Báthoriová a palatín Thurzo v roku 1981. Liszthiová ako manželka Stanislava Thurza žila okrem iného aj na hrade Šintava,“ uviedol pre Topky Rastislav Petrovič, predseda občianskeho združenia Vodný Hrad, ktoré sa usiluje o záchranu seredského kaštieľa, bývalého vodného hradu Šintava. Petrovič však „šťavnaté“ podrobnosti o živote manželky uhorského Palatína Stanislava Thurza označil za „ničím nepodložené výmysly Andreja Štiavnického, ktorého možno považovať za súčasného Joža Nižnánského.“
Hororové svedectvá
O Anne Rozine kolovali medzi ľuďmi na začiatku 17. storočia strašidelné zvesti. Podobne ako jej súčasníčka Alžbeta Bátoriová, aj ona bola označovaná za bosorku. Ako vdova po palatínovi Thurzovi sa druhýkrát vydala za Juraja Pogránya. Historička Tünde Lengyelová v knihe Bosorky, strigy, čarodejnice píše, že Liszthiovú obvinili z bosoráctva kvôli jej krutému zaobchádzaniu so slúžkami, dokonca mala niektoré z nich ubiť na smrť. Údajne k sebe pozývala aj ženy, ktoré jej pomáhali s čarovaním.
EXKLUZÍVNE Významný historik prehovoril o záhadách a temných miestach slovenských dejín
„Všetky svoje praktiky robila v Hlohovci, na Tematínskom hrade a v Šintave, takže jej prischla prezývka šintavská bosorka. Jedným zo svedkov činov šintavskej bosorky bol 35-ročný Pavol Takács, ktorý cez škáru vo dverách sledoval, ako s pomocou dvoch mládencov bila obnaženú slúžku. Úbohú ženu udrela po hlave tak silno, že jej rozbila lebku a vytiekol z nej mozog,“ opisuje Lengyelová.
Svedok vraj uviedol aj to, že Liszthiová si k sebe zvykla volať miestne bosorky, s ktorými sa o polnoci zatvárala do izby. Niektorí svedkovia tiež tvrdili, že dala v hrnci uvariť hlavy šteniat na neznámy účel. Najšokujúcejšia výpoveď pochádzala z úst Anny, vdovy po Jánovi Szöllösim.
Kántrila aj deti
Šľachtičná Liszthiová asistovala pri pôrode manželka Štefana Pogránya. Pri ťažkom pôrode žena zomrela, ale plod mohol prežiť, keby Liszthiová nezakázala pôrodným babiciam vykonať cisársky rez a dieťa vybrať. „Nechcem, aby to z nej vybrali, len nech zomrie v nej, nech tomu katovskému zku*vysynovi nezostane potomok z mojej krvi,“ kričala šialená urodzená pani. Bolo to jej vlastné vnúča, dieťa dcéry Evy z prvého manželstva so Stanislavom Thurzom.
Podľa svedectiev mala Liszthiová zabiť nielen niekoľkých dospelých (slúžky a jedného sluhu), ale aj batoľa práčky. Nezniesla, že dieťa začalo nariekať v kolíske, keď bola nablízku, a tak ho zbavila života. Hoci „šintavskú bosorku“ najprv odsúdili na smrť sťatím, panovník Ferdinand III. ju omilostil. Zvyšok života mohla dožiť beztrestne na slobode, uvádza v knihe historička.
