VARŠAVA - Hrôzostrašné a večne sa vracajúce, také bývajú mestské fámy. Kedysi sa deti strašili čiernou Volgou, teraz únoscovia vyčíňajú v nákupných centrách. Podľahol im aj člen radnice v Poznani Michal Boruczkowski. V odkaze starostovi opísal "fakty": Lovci sledujú mladých ľudí. Uspia ich a zoberú im krv, aby bolo isté, že sú zdraví. Po overení ich unesú a odoberú im orgány. Vie o tom starosta a koľko prípadov už bolo?
Internetový podvod: Partia dievčat otehotnela v bazéne po tom, čo mladík ejakuloval do vody
"Obrátila sa na mňa jedna žena, ktorú poznám a ktorej nemám dôvod neveriť, že jej známa sa bojí vyjsť z domu, pretože ju prepadli a uspali. Na tele našla vpich od ihly. Obrátila sa na políciu a policajti jej objasnili, o čo ide," tvrdil Boruczkowski.
Policajti ale o prípade nikdy nepočuli. Člen radnice sa totiž preslávil ako človek, ktorý uveril fáme, známej po celom svete. Už dávno sa ľudia strašia historkami o tých, ktorí sa prebudili vo vani plnej ľadu - a bez jednej obličky. Je to príbeh starý ako sama transplantácia orgánov.
Mestské fámy sú historky, ktoré sa tvária pravdepodobne. Naháňajú hrôzu a rýchlo sa šíria, pretože sú o tom, čo sa môže stať každému. "Dva rysy spôsobia, že historka je nákazlivejšia a životaschopnejšia: informuje o hrozbe a dotýka sa sociálnych väzieb. Sama hrozba by nepôsobila tak silno ako spojenie oboch rysov. Vyplýva to z toho, že sme bytosti spoločenské a žijúce v skupinách," citovala poľská televízia TVN 24 doktora Wieslawa Barylu.
Schéma historiek o deťoch, unesených z hracích kútikov, je vždy rovnaká. Deti náhle zmizli, svedkovia videli, ako sú v bezvedomí a niekto ich odnáša. Niektoré verzie ich nechajú zmiznúť bez stopy, iné ich nájdu po pár dňoch s kartičkou: "Choďte do nemocnice, dieťa nemá jednu obličku."
Za komunizmu bola najslávnejšou fáma o čiernej Volge, križujúcej ulice pri pátraní po vhodných obetiach, najradšej neposlušných deťoch. Pravdepodobne ide o upravenú verziu historiek o židoch, ktorí unášajú kresťanské deti kvôli krvi do macesov. Volgou mohli jazdiť farári, príslušníci komunistickej tajnej polície, židia aj upíri.
"Podľa našej verzie čiernej Volgy lovili deti, aby im odsali krv pre záchranu Leonida Brežneva," usmieva sa Grzegorz. Vtedy mu do smiechu nebolo: "Keď sme také auto videli, div sme nezomreli hrôzou!"
V meste Olsztyn na konci 90. rokov vypukla panika kvôli údajnému vrahovi študentiek. Nijako nepomohlo uisťovanie úradov, že sa žiadna študentka nehľadá.
Ďalšie klamstvo: Desivé FOTO z petržalského kontajnera, ženu vystrašil utečenec so samopalom
Fáma ožila aj v ďalších mestách. "Vrah sa presťahoval do Vroclavi! Sériu znásilnení a vrážd začal na sídlisku," písala Gazeta Wroclawska v decembri 2009. Ľudia podliehali panike, hoci polícia všetko popierala. "Novinári to opisovali ako fámu o Jackovi Rozparovačovi. Dookola sme opakovali, že sa nič nestalo. Ale bolo to ako hovoriť do duba," pripustil policajný hovorca Pawel Petrykowski.
Zloduch sa neustále vracia. Mesto Zielona Góra na začiatku roka 2010 žilo príbehom násilníka s britvou. Pátrali po ňom stovky policajtov. Znásilnenie oznámili desiatky žien. V polovici prípadov išlo o dielo predstavivosti, v tých zvyšných sa ich mohli dopustiť iní páchatelia.
"Zdroj mestskej fámy je vždy neznámy. Keby sa vedelo, komu sa to stalo, dal by sa príbeh overiť. Zdroj preto musí byť skoro na dosah ruky, ale nepolapiteľný," zdôrazňuje vedec Baryla.
Od kolegyne počul, čo sa stalo známej jej známej, ktorá si vzala do auta stopára. Keď jej povedal, že by jej to v rakve pristalo, zastavila a vymyslela si zámienku, aby stopár vystúpil. Potom stúpila na plyn - a na polícii v aute našli sekeru! Ide ale o starý príbeh takzvaného vraha zo zadného sedadla.
Starosta obce Gościno v roku 2012 varoval obyvateľov pred pumou v lesoch. Šelmu videli aj na opačnom konci Poľska, vraj ušla pašerákovi zvierat. Pátral po nej aj vrtuľník. Bezvýsledne. Podobné zvesti sa vracajú ako bumerang. Niekedy ide o krokodíly, inokedy o pirane.
Hrdinom mestskej fámy sa môže stať ktokoľvek. V roku 1991 sa to stalo vodcovi boľševickej revolúcie Vladimirovi Iľjičovi Leninovi, nehľadiac na to, že už bol dávno po smrti. Vtedajšia Leningradská televízia odvysielala reláciu, v ktorej človek vydávajúci sa za historika tvrdil, že Lenin natoľko prepadol halucinogénnym hubám, že sa sám stal hubou. Úrady čelili záplave vystrašených otázok. Radšej ubezpečili, že Lenin nebol huba a že cicavec sa nemôže stať rastlinou.
"Ľudia milujú historky, ale ťažko sa dá niečo vykladať o bežnom dni v práci. Niečo neobyčajného rozprávanie spestrí, aj keď tomu sami neveríme," mieni Baryla. "Internet pomáha k šíreniu aj zjednodušeniu fám. Predtým sa vykladali v kaderníctve, v taxíku, bývali rafinovanejšie. Teraz sú čím ďalej kratšie a hlúpejšie."
