BRATISLAVA/MARTIN - Medzinárodný deň bez diét by mal byť práve tým dňom, keď si svoje telo budeme vážiť také, aké je. Šiesteho mája by si večne diétujúce ženy aj muži mali dopriať skutočne to, na čo majú chuť. Otvorte s nami dvere do minulých storočí, v priebehu ktorých sa Slováci učili civilizovane stolovať. Občas však podľahli aj šialeným diétnym trendom.
Skrášľovanie tela nie je výmyslom 20. storočia. Či už bola ideálom postava kyprých tvarov, alebo štíhla silueta, vždy sa našlo niečo, čo sa dalo vylepšiť a prikrášliť. Nech už hovoríme o vonných bylinných rímskych kúpeľoch, alebo mliečnych a medových zábaloch kráľovnej Kleopatry.
Slovenské začiatky na ľade: Medzi prvými reprezentantmi bol bankový úradník aj lekár
Kuchárska kniha bez receptov
Keďže humanizmus a renesancia prináša so sebou kypré ženské tvary, o diétach nemôže byť zrejme ani reči. Kuchársku knihu historika a spisovateľa Bartolomea Sacchiho (1421 – 1481), De honesta voluptate et valetudine (o pôžitku a zdraví), ktorá vyšla v Benátkach v roku 1475, si doniesla na kráľovský dvor Mateja Korvína jeho druhá manželka, Beatrix Aragónska, 19-ročná dcéra neapolského Ferdinanda I.
Nemecký preklad z roku 1542, vydaný v Ausburgu, sa nachádza aj vo fondoch Slovenskej národnej knižnice. Kniha síce neobsahuje recepty v takom zmysle, ako ich poznáme dnes, aj tak sa pokladá za prvú kuchársku knihu obdobia humanizmu a renesancie. Obsahovala cenné informácie pre urodzené dámy, ich domácnosť i kuchárov – veď o mnohých ingredienciách a pokrmoch predtým nikdy nepočuli.
Sépie boli ryby bez krvi
Dozvieme sa v nej okrem iného aj to, že na kráľovských stoloch sa ocitali jarabice, bažanty, morskí ježkovia a rôzne iné dobroty. V kapitole šesť sa dozvedáme, že „morských ježkov človek môže variť s korením a štipkou šafranu“. Sépia je klasifikovaná ako „ryba bez krvi, podobne ako kalamáre a polypy“. Trinásta kapitola zas opisuje šafran, ktorý bol oddávna považovaný za liek takmer na všetko, okrem iného i na zlepšenie trávenia.
Zavádzala stolovanie
Keďže Beatrix Aragónska pochádzala z modernej rodiny, na dnešné pomery zdravo sa stravujúcej, renesančné „novinky“ začala zavádzať aj v Uhorsku. A tak sa na stoly kráľa dostávali aj nové suroviny, zvyky a do kuchyne cudzokrajní kuchári. Zavádza sa jedenie trikrát do dňa, mäso sa začalo porciovať na taniere (a nie vyberať priamo z kotla), víno sa pilo z pohárov. Na stole sa ocitajú obrúsky na utretie rúk, a tak si konečne vydýchli lovecké psy, do ktorých kožuchov si väčšinou páni utierali zamastené prsty. Ale aj práčkam odľahlo, pretože dovtedy len málokto odišiel od raňajko-obeda alebo obedo-večere bez mastných fľakov na oblečení. Jednoducho, barbarská „žranica“ sa menila na civilizované stolovanie s pávmi, figami, pečeným mäskom, exotickými rybami a inými pochutinami.
Matej Korvín raňajkoval
Vzdelaný Matej Korvín svoju manželku podporoval. Sám zmenil životosprávu tým, že zaviedol do svojho stravovania raňajky. Zväčša išlo o niečo ľahké, najmä ovocie či nápoje, šťavy. Vraj obľuboval figy namočené v mede, ktoré nielen nechal dovážať, ale aj skúšal pestovať na svojom dvore. Hoci zomrel na mŕtvicu, nájdu sa špekulácie aj o tom, že zomrel na otravu jedlom.
S diétou v tom zmysle, ako ju poznáme dnes, sa stretávame až u cisárovnej Alžbety Bavorskej. Chýry o jej kráse a štíhlom drieku sa niesli naprieč celou Európou. Sisi však bola svojou krásou aj posadnutá. Pri výške 172 cm vážila len 45 – 50 kíl a jej pás len málokedy (s výnimkou tehotenstiev) presiahol 40 centimetrov – ani šnurovačka nebola všemocná.
Trikrát do dňa sa merala a vážila
Ráno a večer si Sisi premeriavala svoj štíhly driek a lýtka, trikrát denne sa vraj vážila. Akonáhle sa jej niečo znepáčilo, nasadila diétu. Najviac dôverovala bujónu z vola, ktorý počas dňa popíjala. Zaručeným podporným prostriedkom na chudnutie bola v 19. storočí šťava zo surového volského mäsa či nápoj zo surových bielok. Zaujímavé sú aj tipy na bandáž z vlhkých uterákov okolo bokov. Cisárovná držala aj ovocné či mliečne dni, dokonca mala svoje „vlastné“ kravy, ktoré dávali mlieko iba jej. Vraj ich brávala so sebou aj na dlhé pobyty. Špeciálnu diétu držala aj pred poľovačkou – jedla zvláštne pripravený vývar z hovädziny, srny, sliepky a jarabice.
Neustále diétovanie sa odzrkadlilo na slabšom nervovom systéme cisárovnej a predčasnom zvráskavení tváre pokožky. Vraj sa po 45. roku života nenechala maľovať ani fotografovať.
Šialené 20. storočie
Byť štíhlou sa stalo posadnutosťou až koncom 19. storočia, naplno vypuklo v 20. storočí. Dôkazom je výnosný „diétový biznis“ – od tabletiek na chudnutie, cez nápoje, sušené zmesi, korenia, až po zaručené doma miešané nápoje s octom, citrónom, ananásom a podobne.
Žuvacia diéta
Nech niekto vymyslí akýkoľvek nezmysel, keď to podá dostatočne vedecky, vždy sa nájdu takí, ktorí uveria a vyskúšajú. Niet sa čo diviť, že ľudia na prelome storočia verili tzv. žuvacej diéte (potravu rozžuť, vycucať z nej šťavu a zvyšok vypľuť), nikotínovej diéte (ktorá stavila na to, že nikotín tlmí chuť do jedla), pásomnicová diéta (päť metrová pásomnica je vraj to najlepšie na chudnutie), octovej diéte (piť len ocot a jesť zemiaky varené v octe) a mnohé iné.
„Slnečné lúče, ako je známe, už samé obsahujú veľké množstvo kalórií a neodporúča sa preto jesť o dovolenke stravu priveľa bohatú na tuk či cukor,“ prináša takúto pozoruhodnú pravdu spoločensko-zábavný časopis Slovenka, vychádzajúci v USA, v novembri 1940.
Diéta zo žabacej polievočky
Žaby možno tiež bez problémov chytať do ruky. Najchutnejší sú skokani. Zo žiab sa jedia iba zadné nohy a spodná časť chrbta. Žabie stehienka môžete jesť pečené alebo varené (vynikajúce sú obaľované v troj-obale ako viedenský rezeň).
