PODGORICA - "Narodil som sa a vyrástol tu. A tu chcem ostať. Moji rodičia sa pravdepodobne vrátia do Kosova, ale ja okrem tohto miesta nič iné nepoznám. Zostanem, aj keby na nás svet zabudol," hovorí 20-ročný Dijamant sa slnečnými okuliarmi podľa poslednej módy na očiach a s mobilom v ruke. Má v tvári rezignovaný výraz, rovnako ako jeho ostatní rovesníci, ktorí sú súčasťou "veľkej rodiny" Rómov - utečencov z Kosova.
FOTO Mesto ako z rozprávky: Rómovia si z britských sociálnych dávok postavili luxusné sídla
Sme v Koniku, v jednom z najväčších rómskych utečeneckých táborov na Balkáne. Leží na predmestí Podgorice a nikto okrem Čiernej Hory o jeho existencii nevie. Žije tu takmer 1800 ľudí, ktorí sa sem uchýlili počas náletov NATO na srbské sily v Kosove na jar 1999. Sú to "zabudnutí" vysídlenci, ktorí dnes ešte stále usilujú o nájdenie svojej identity, ktorá by im umožnila buď sa vrátiť do svojej domovskej krajiny, alebo získať občianstvo, aby mohli zostať v Čiernej Hore.
Viac ako 1000 Rómov, z ktorých 567 sú deti, býva v chatrčiach len o málo väčších ako prepravný kontajner. Sú postavené z plechu a z dreva, v zime je v nich chladno, v lete zas sparno. Nebezpečenstvo vypuknutia požiaru je vysoké. Oheň, ktorý tu vyčíňal v roku 2012, zničil 29 chudobných príbytkov a zanechal bez prístrešia 800 ľudí.
Obyvatelia Koniku zdieľajú spoločné umyvárne a v jednom chatrnom obydlí veľmi často prebýva viac ako desať ľudí. Žijú v extrémnych podmienkach s mesačnou podporou 120 eur na hlavu od čiernohorskej vlády.
Obchod s vlastnými deťmi: Takto chodia bulharské Rómky zarábať na živobytie do Grécka
Iní utečenci žijú v tábore v 48 bytoch dostavaných vlani v novembri. Ďalšie byty sa stavajú a mali by byť hotové do konca roka, ale ľudia sa už teraz pýtajú, kto budú tí šťastlivci, ktorí sa v nich zabývajú.
"Pre mnohých z nich stále ešte nie sú podmienky, aby sa mohli vrátiť do svojej domovskej krajiny. Ten proces je veľmi dlhý," hovorí Jovi Žarić z Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) v Čiernej Hore. "Mnohí žiadajú o udelenie štatútu usadlíka alebo o povolenie na trvalý pobyt, ale majú tiež možnosť požiadať o čiernohorske občianstvo. V každom prípade však Rómovia potrebujú získať dokumenty potvrdzujúce ich pôvod, pretože bez toho nemajú žiadne práva, nie sú právne uznaní, nemôžu pracovať. A celý proces vyžaduje dlhé čakanie".
Práve tu, v Koniku, v roku 2011 prispela 2,5 miliónmi eur Európska únia a ďalší partneri - medzi nimi Černohorský Červený kríž, UNHCR a zahraničné mimovládne organizácie - v snahe urýchliť tento proces. Z týchto prostriedkov bol financovaný projekt, ktorého cieľom bolo zabezpečiť primerané životné podmienky, zlepšiť možnosť získať legálny status, dostať sa k práci a celkovo pomôcť integrácii Rómov v Čiernej Hore.
EÚ v rovnakom čase tiež financovala sociálne iniciatívy zamerané na zlepšenie prístupu Rómov k zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu. Vďaka tomu sa počet detí z Koniku navštevujúcich šesť rôznych školských zariadení v Podgorici zvýšil. Boli tiež zorganizované kurzy k zvýšeniu gramotnosti medzi dospelými a zvýšilo sa povedomie žien o prevencii chorobnosti. Rad obyvateľov utečeneckého tábora pracuje ako pomocníci či zdravotníci. Cieľom je postupné uzavretie tábora počas roka 2017. To je jedna z dôležitých priorít pre Čiernu Horu na ceste do Európskej únie.
