BRATISLAVA - Dobrý spánok je dosiahnuteľný sen - tak v roku 2016 znie téma Medzinárodného dňa spánku (International Day of Sleep). Pripadá síce na 21. marca, v mnohých štátoch sa aktivity s ním spojené v tomto roku uskutočnia v piatok18. marca.
Poruchy spánku sa týkajú 45 percent svetovej populácie, pričom sa im vo väčšine prípadov dalo predísť, prípadne sa dajú liečiť. Podľa odborníkov z talianskeho zdroja kvalitný spánok determinujú tri prvky: dĺžka nemusí byť podmienkou, keďže sa mení od jedinca k jedincovi ako aj v rôznych obdobiach života človeka. Dôležitým parametrom je, aby spánok zaistil obnovu fyzických a psychických síl. Druhým dôležitým faktorom je kontinuita, čo znamená, že spánkový cyklus nemá byť prerušovaný. Tretím významným prvkom dobrého spánku je jeho hĺbka.
Hlboký spánok je taký, ktorý je dostatočný na obnovu a dodanie energie organizmu. Francúzsky Národný inštitút spánku sa v tomto roku sústreďuje na tému: Spánok a nové technológie. Obrazovky, displeje, tablety, počítače, mobilné telefóny - počet prostriedkov nových komunikačných technológií sa v našom živote zvyšuje a zapĺňajú ho vo všetkých smeroch. Väčšina ľudí v súčasnosti je pripojená až natoľko, že sa natíska otázka: ako mohli ľudia žiť v minulosti? Práve v tejto súvislosti Národný inštitút spánku, verný svojmu poslaniu informovať a zaisťovať prevenciu pred poruchami spánku, zameral pozornosť na súčasné zvyklosti ľudí, využívajúcich nové komunikačné technológie, a spánok. Odborníci inštitútu zdôraznili, že "odpojenie" sa od komunikačných prostriedkov je pre kvalitu spánku dôležitá podmienka na obnovenie fyzických a psychických síl. Preto tejto téme venujú zvýšenú pozornosť. Na webovej stránke inštitútu špecialisti zdôraznili, že 75-ročný človek prespí 25 rokov, teda tretinu svojho života.
Lekári zdôrazňujú, že spánok je pre každého človeka vzácny majetok, s ktorým treba primerane zaobchádzať a čo najlepšie využívať. Upozorňujú, že spánok nie je správne zanedbávať či dokonca ho znehodnocovať. Následky bývajú "hrozné", ako uvádzajú špecializované internetové stránky. Tie "hrozné" následky môžu napríklad byť: zvyšovanie hmotnosti, vznik cukrovky, vznik depresívnych stavov, zhoršenie dýchacích ťažkostí, vznik či zhoršenie kardiovaskulárnych (srdcovo-cievnych) ochorení, mikrospánok vodičov, zníženie celkovej výkonnosti, vzťahové problémy a ďalšie. Pritom sa k spánku, jedinečnému prostriedku na obnovu fyzických a psychických síl, správame macošsky, upozornili špecialisti.
Ak už nastane porucha spánku, trpí nielen dotyčný jedinec, ale následky neraz nesie aj spoločnosť. Svetový deň spánku sa prvýkrát konal 14. marca 2008. Odvtedy sa pripomína každý rok v marci na "oslavu spánku". Jeho cieľom je upozorniť verejnosť na potrebu zdravého spánku aj na následky súvisiace s jeho poruchami. Stanovený bol na 21. marca, viaže sa s príchodom jari.
