Z viacerých prieskumov vyplýva, že takmer polovica ľudí sa o prítomnosť toxínov v organizme nezaujíma a ani si neuvedomuje, aké ohrozenie sa ukrýva jednak v znečistenom prostredí (vrátane nášho najbližšieho okolia) a jednak vo vysoko spracovaných „prefabrikovaných“ potravinách.
Ruku na srdce – kedy ste sa naposledy zamysleli, či neprijímate príliš veľa toxínov? Či by nebolo dobré vnútorne očistiť svoj organizmus?
Že načo? Netreba? Stravujete sa dobre a striedmo?
Škodlivé zlúčeniny sú v súčasnom svete všadeprítomné. Nachádzajú sa vo vode, v pôde i v potrave. Zvyčajne sa vyskytujú v malých dávkach a v nízkej koncentrácii, ale ich dlhoročné pôsobenie môže viesť k značnému oslabeniu organizmu, zníženiu imunity, chronickej únave či k rozvoju početných chorôb.
V novej knihe Očistné kúry okrem iného nájdete pečeňovú a obličkovú kúru, ryžovú diétu a zoznam škodlivých prísad v potravinách.
Zdroje toxínov
1. Znečistené prostredie (výfukové splodiny, prostriedky proti hmyzu, priemyselné odpady atď.).
2. Nadbytok liekov, predovšetkým liekov proti bolesti a antibiotík.
3. Potravinové prísady – farbivá a konzervačné látky.
4. Chemické prísady v kozmetike, pracích práškoch a čistiacich prostriedkoch.
5. Drobné prehrešky a návykové látky – alkohol, cigarety, narkotiká a iné.
Toxíny v potravinách
V roku 2001 prijali tzv. Štokholmský dohovor o perzistentných organických látkach s medzinárodnou platnosťou, ktorý upravuje výrobu, dovoz a vývoz trvalých nebezpečných látok, ktoré majú škodlivý vplyv na ľudské zdravie a ohrozujú život človeka. „Medzi dvanásť najnebezpečnejších látok (nazývaných „hanebná dvanástka“) patria okrem iných pesticídy a iné vedľajšie produkty chemickej výroby,“ upozorňuje v knihe Očistné kúry Dr. Jadwiga Górnicka. Svetoznáma doktorka medicíny, významná poľská špecialistka na vnútorné choroby a prírodnú medicínu.
Odhaduje sa, že priemerná denná spotreba potravinových prísad škodlivých pre organizmus môže dosahovať dokonca až 10 – 20 gramov. Najviac takýchto prísad, akými sú škrob, želatína, pektín, guarová guma, konzervačné látky, majú:
– mliečne výrobky (10 g na 150 g jogurtu),
– nápoje v prášku,
– margaríny (3 g na 100 g),
– zákusky.
Viete, čo vlastne kupujete?
Prečítajme si zloženie potravinárskych výrobkov. Aj keď číselno-písomné označenie a drobná tlač nás môžu od podrobného prieskumu odradiť, stojí za to oboznámiť sa so zložením výrobku.
je to ako pri zmluvách – drobným písmom sú obvykle napísané informácie, ktoré sú pre nás dôležité, a keď si ich neprečítame, môžeme sa dostať do problémov. V prípade potravín býva dôsledkom takejto neznalosti zdravotný problém.
Zistite viac v knihe Očistné kúry.
- reklamná správa -
