CHIOS - V hlbokej nočnej tme sa na obrazovke radaru objavia rýchlo sa pohybujúca červená bodka. "To je pašerák," hovorí kapitán záchranného člna gréckej pobrežnej hliadky. Pridá plyn a loď sa za chladnej januárovej noci zareže do vĺn. Ale čln je stavaný na záchranné operácie a nie na naháňačky a nemá proti rýchlemu plavidlu pašerákov šancu.
Pašeráci ignorujú reflektory, výkriky a varovné výstrely a šikovne navigujú na malú pláž medzi skalami. Pašerácka loď potom vyloží svoj ľudský náklad - ženy, mužov a deti riskujúce životy na púti za bezpečím a lepšou budúcnosťou v Európe. Utečenci sa na lane vyšplhajú na skalu a zamieria k majáku na ostrove. Čoskoro zistia, že je úplne opustený s výnimkou vojenského stanovišťa. Strávia tu vonku nepríjemnú noc, kým pre nich pobrežná hliadka ráno nepošle člny.
Hodinu za hodinou, vo dne v noci, hliadkové a záchranné člny gréckej pobrežnej hliadky posilnenej loďami európskej pohraničnej agentúry Frontex brázdia vody východného Egejského mora pri hraniciach s Tureckom. Hľadajú ľudí, ktorých pašeráci dopravujú na brehy gréckych ostrovov, ktoré sú frontovou líniou obrovskej európskej migračnej krízy. Aj keď pašerákov často zatknú, hlavnou úlohou hliadok je hľadanie a záchrana utečencov. Po hodinách strávených na hliadkových člnoch sa ukazuje, že je prakticky nemožné uzavrieť európsku námornú hranicu, ako to niektorí ľudia od Grécka žiadajú.
Niektoré európske krajiny - hlavne Slovensko a Maďarsko, ostro kritizovali Grécko za to, že nevie zabezpečiť svoju hranicu, ktorá je taktiež vonkajšou hranicou Schengenu. "Celý čas hovoríme o tom, či sú Gréci neschopní chrániť svoje hranice, mali by sme ísť spoločne na juh a chrániť ju," povedal v novembri maďarský premiér Viktor Orbán. Podobne sa vyjadril aj slovenský premiér Robert Fico.
Bez ohľadu na to, koľko je v gréckych vodách lodí, snažiť sa prinútiť loď s utečencami vrátiť sa späť do tureckých vôd je ako ilegálne, tak nebezpečné - i na pokojnom mori. Takže ak turecká hliadka nezastaví loď s migrantmi a nevráti ju do Turecka, môžu lode Grécka a Frontexu urobiť len málo. Môžu buď zatknúť pašerákov a nabrať pasažierov alebo loď odprevadiť bezpečne do prístavu. "Grécko stráži národné a európske hranice. Čo nemôže a čo nebude robiť, je potápať člny a topiť ženy a deti, pretože to zakazujú medzinárodné a európske zmluvy a hodnoty našej kultúry," vyhlásil námestník gréckeho ministra zahraničia Nikos Xydakis.
Čísla sú ohromujúce. V roku 2015 sa podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) dostalo do Grécka cez more 850-tisíc ľudí. Tento rok ich je v dôsledku nízkych teplôt 35 455. Na ostrov Chios, kam prichádza po Lesbose najviac utečencov, sú tri lode pobrežnej hliadky a holandská posila. "Ale keď máte 50 alebo 60 lodí s migrantmi denne, tak to tieto lode nezvládnu, povedal zástupca pobrežnej hliadky na ostrove Christos Fragias.
Tí, čo sa dostanú na Chios, majú šťastie. Podľa Fragiasa je tu relatívne málo obetí - vlani štyri alebo päť zo 180-tisíc utečencov. "Je to nadľudské úsilie. Naša päťčlenná posádka vytiahne niekedy z vody 50 - 60 ľudí za desať minút," povedal kapitán lode, ktorá minulý rok zachránila takmer tritisíc ľudí. Popisoval aj dramatické scény zachraňovania utečencov z rozbúreného mora, na ktorom môžu za zlého počasia vlny zakrývať ľudí vo vode a kde ťažké manévrovať vo vode plnej utečencov zo stroskotaného člna. "Zachraňovať ľudí v zlom počasí je veľmi ťažké. Pokiaľ dôjde k incidentom na mori, musíme kvôli obmedzeným kapacitám zvažovať, ktorá loď je v nebezpečenstve a dať jej prednosť," uzatvára kapitán s tým, že na záchranu momentálne čaká 283 ľudí, vrátane desiatok detí, staršej hendikepovanej ženy a jedného človeka s amputovanou končatinou.
